Človek by si myslel, že 107 sérií už stačilo a tej 108. nás už televízie ušetria. Ale keďže myslenie je matkou omylu, aj v tomto smere nás chcú vševediace televízne stanice poopraviť a tak tu máme naozaj vytúženú - 108. sériu kabaretu s názvom „SuperStár“ (ďalej len superstár).
Keď ktorýkoľvek náhodný Slovák zaloví v pamäti, v priečinku superstár, pravdepodobne si spomenie na prvú sériu. Ľudia pri obrazovkách nedýchali, plakali a tešili sa so svojimi nádejnými spevákmi. Každý si vedel vybrať obľúbenca podľa svojho gusta. Homosexuáli Mira Jaroša, motorkári Roba Miklu, či babičky Tomáša Bezdedu. Nervydrásajúci finálový súboj Koščová (východ) vs. Šindlerová (západ) napokon vyhral východ. Ja som si v tej sérii našiel z rozličných dôvodov inú obľúbenkyňu, Zdenku Prednú. Najvypuklejším dôvodom bolo jej poprsie.
Ďalej si možno z druhej série priemerný Slovák matne spomína na nejakého Cmoríka v koženej bunde a... A to je asi všetko, ostatné ostáva zahalené v hmle a tak je to dobre. Avšak TV Narkóza našla dostatok odvahy a sebazaprenia vypustiť na svetlo sveta novú sériu, zase o kus imidžovejšiu, zase o kus beštiálnejšiu, viac fresh a viac cool. A keďže sa v kuchyni, v ktorej obvykle obedujem, nachádza televízny prijímač a vo mne nedostatok zúrivosti, aby som ho sekerou roztrieskal, nechtiac som sa dostal do styku s jedným dielom tejto nesporne prínosnej relácie, ktorá sa dostala na oči verejnosti.
Samozrejme, kde je zrak verejnosti, tam je aj reklama. V superstár sa popri klasickej spotovej, v kadencii 27 reklám za hodinu, môžeme tešiť aj na v poslednej dobe obľúbený product placement. Keďže superstár nie je žiadna sedláčina, ale fresh new licencovaná cool brand pre cool decká, na stoloch sú miesto bravčovej masti a chleba vyložené notebooky szony vajo. Z ich displejov pohotoví a vtipní, absolútne nekŕčovití moderátori odčítavajú statusy, ktoré píše nadšená mládež na facebookovú stránku súťaže. Prípadne sa môžeme domnievať, že ich tam píše niekto z marketingového Narkózy, také sú hodnotné. Okrem nich sú na stole ešte mentosky v giga baleniach, aby budúcim Jožom Rážom a Marikám Gombitovým nesmrdelo z papule. Moderátor sa súťažiacich vypytuje kraviny, oni dávajú najavo svoje emócie (často zdôrazňované slovo v tejto relácii), znepokojenie, či plány do budúcnosti. Keď niekto spomedzi nich vypadne, oplakávajú ho ako úhyn svojho obľúbeného morského prasaťa.
Následne, keď sa všetci účinkujúci vykokcú, sa za burácajúceho potlesku presúva pozornosť na hlavné pódium. Tam sa odohráva dejstvo pozostávajúce z troch cyklicky sa opakujúcich častí. Prvou je spev mladého adepta, ak sa to dá vôbec spevom nazvať. Po odspievaní (ak sa to dá odspievaním nazvať) nasleduje búrlivý potlesk a detský džavot publika. Ak je adept mužského pohlavia, tak aj piskot vlhkých trinástok, túžobne očakávajúcich prvý menzes.
Druhou časťou dejstva je hodnotenie poroty. Nekompromisný kat Paľo sa zmenil na apatického Pavla. Znudene sem tam sprdne adepta. Adept sa tvári, že ho to mrzí a že si berie Pavlove slová k srdcu. Ďalším porotcom je Eva Farná. Je pekná, ale to je asi tak všetko. Akonáhle totiž otvorí ústa, krivka jej šarmu klesne na úroveň vyhrkanej kokakoly. Potom je v porote ešte jeden muž, ale jeho meno si ani štáb nepamätá. Sedí tam ako vysušený žralok, pozerá vôkol seba a sem tam niečo po česky utrúsi, viac menej pre seba. Súťažiaci ďakuje za hodnotenie, stojí osamotene na javisku, trasie sa ako Nemec pred Stalingradom a čaká, kedy sa k nemu dočvachce energický Roman Juraško. Ten dejstvo plynulo premostí do tretej časti, ktorá pozostáva z neustáleho omieľania nič nehovoriacich telefónnych čísel, prostredníctvom ktorých má coolová mládež podporiť svojho obľúbeného adepta. Prípadne môže podporiť všetkých, nech má operátor v apríli druhé Vianoce.
A zrazu sa na pódiu objaví Meky Žbirka. Ležérne si prehodí ofinu, zaspomína na Beatles, v sále samé chichichi, chachacha. Potlesk, ďalší potlesk a ešte jeden potlesk. Juraško ďakuje a niekoľkokrát zdôrazní, aká je Meky hviezda, legenda a na jeseň života stále trendsetter. Ťažko sa to hovorí, ale Miroslav bol v podstate najsvetlejší moment celého nareflektorovaného, fresh a cool programu. Aspoň teda do času, kým som dojedol a ušiel z kuchyne. Nabudúce budem pre istotu raňajkovať v špajze.
