Pojem „dokonalý zločin“ je podľa mňa dosť pofidérny, keďže dokonalý je podľa mňa taký zločin, o ktorom sa ani nevie, že zločinom je (napríklad existencia dane z pridanej hodnoty), ale v histórii zločinu sa vyskytli prípady, ktoré ak nie sú dokonalé, tak minimálne zaujímavé, či už z pohľadu invenčnosti, drzosti alebo originality.

Niekedy začiatkom decembra minulého roka som dostal náročnú úlohu kúpiť pre svokru rýchlovarnú kanvicu. Mala mať dve špecifické vlastnosti – byť nerezová a „malá“ (rozumej objem cca. 1 liter). Vyhovujúcu týmto kritériám som našiel na e-shope eta.sk. Tak som ju hneď objednal a asi o tri dni som si bol po ňu v Auparku.

Z nejakého neznámeho dôvodu je v našich končinách koniec roka považovaný za výnimočnú príležitosť dať sa dole a bezbreho oslavovať.

Že také artové filmy sú, ako tvrdí Eric Cartman, všetky o tom, ako teplí kovboji jedia puding, sme si už písali. No a všetky slovenské seriály sú zase o tom, ako Koleník konzumuje jogurt.

..alebo o tom, ktoré slová mi lezú na nevri...   Vždy ma zaujímalo, ako vznikajú slová a kto a ako rozhoduje o tom, prečo daný zhluk písmen označuje nejakú vec, prečo napríklad stoličke hovoríme stolička a nie napríklad saolbosugoctz.

Tri týždne doma a zatiaľ sa u mňa neprejavila ebola. Čo je blbé, takto musím písať druhú časť portugalského cestopisu. Ale čo už, sľúbil som sa...

„I regret traveling.“, said no one ever.Toto som videl už asi na dvoch fejsbukových profiloch. Obete leteckých havárií, unesení turisti niekde v Moslimákove alebo účastníčky nedobrovoľného indického gang-bangu by s tým tvrdením asi nesúhlasili, no ako úvod niečoho, čo má vyzerať ako cestopis, sa to celkom hodí.

Najlepšie roboty sme tu už mali, takže v rámci kozmickej rovnováhy by sme si mali dať aj tie menej príjemné. Možno zistíme, že náš cubicle v skleníkovom gulagu je vlastne raj na Zemi.

Známe osobnosti boli vždy nositeľom múdrosti a duchaplnosti a nie inak je to aj v otázke novoročných predsavzatí.