Tri týždne doma a zatiaľ sa u mňa neprejavila ebola. Čo je blbé, takto musím písať druhú časť portugalského cestopisu. Ale čo už, sľúbil som sa...
Ľudia, príbehy, emócie
Čo som si stihol všimnúť, tak Portugalčania majú dosť fpiči. Čo je fajn, lebo je to podľa mňa dobrá a užitočná vlastnosť, ktorá sa u nich prejavuje tak, že tam zriedkakedy narazíte na nasratého človeka (tá stará tlstá zazerajúca praženica vo večierke pri parku Cordoaria v Porte bola výnimka). V podstate sú milí a vkuse hovoria „obrigado“. O čom som vedel, že znamená ďakujem, ale neskôr som začal pochybovať, lebo to hovoria asi úplne na všetko. Napríklad v reštaurácii, keď vám donesú jedálny lístok, keď si objednáte, keď vám to odnesú, keď to dojete, keď im poviete, že chcete platiť a keď zaplatíte. Takže sa to slovo naučíte Callanovou metódou a môžete ho neskôr používať. Ďalšie užitočné slová: Bom día – dobrý deň, Olá – ahoj, Cerveja – pivo. Nemáte za čo. Na druhej strane, ich mám fpičizmus je dosť nevýhoda napríklad vtedy, keď sa rozhodnete cestovať MHD. Nielenže príde asi každý druhý bus, ale grafikon slúži iba ako dekoračný predmet. Po tom, čo som zažil portugalskú emhádéčku, budem asi na tú bratislavskú nadávať o dosť menej.
Portugalsko je inak celkom chudobná krajina, a to som si neprečítal na týždenných grafoch na SME-čku, ale je to trochu aj vidieť. O mierne rozmrdaných budovách sme už písali minule, no horšie je, že v takom Porte bolo dosť veľa somrákov. A nie taký ten nenápadný druh, čo si vypije čučo a zaspí na lavičke, ale skôr tí zo zombie hororu. Čo smrdia jak týždeň na slnku zabudnutá gorgonzola dolce, hulákajú na neviditeľných démonov a na ksichte majú zaschnutú krv a chrasty, lebo sem-tam v metre drbnú zo schodov. Keď sa na vás zamerajú, funguje to, čo funguje na každého, kto vás otravuje a chce od vás peniaze / cigaretu / dať vám zadarmo krém na nohy, ak si kúpite tento zľavnený parfém, a síce tváriť sa, že ten človek jednoducho neexistuje.
A keďže sa z nejakého dôvodu dailymale stále volá dailymale, tak portugalské ženy... Hm, no, ako sa hovorí, všetky ženy sú krásne. Takže tie portugalské sa budú krásne zdať tým, ktorým sa páčia krpaté (ale v Portugalsku sú aj chlapi dosť malí) cigánske moletky. Ktoré navyše majú dosť maskulínne črty tvárí a na nich takmer vždy ešte majú nejakú výraznú črtu, ktorá ich „obzvláštňuje“ ako napríklad spojené obočie, veľký orlí nos, lícne kosti jak Dolph Lundgren alebo veľkú bradavicu na líci. Meh.
Gastro
Čo v Portugalsku nie je meh, je jedlo. Je relatívne lacné, čerstvo pripravené a porcie sú dosť veľkorysé. Ako presvedčený gastroturista si myslím, že ak niekam idem a neochutnám, čo sa tam je a pije a namiesto toho sa cpem picou provinčiále ale bez kukurice poprosím a zalievam ju fantou, tak to môžem zostať doma. Comic sans optional.
Tak v prvom rade, v Portugalsku sa logicky je dosť veľa rýb. A keďže sú asi osemkrát lacnejšie ako u nás, odporúčam aj vám. Napríklad taká espada (alebo po anglicky scabbard alebo po slovensky neviem), čo je ikonická portugalská ryba, síce zaživa vyzerá ako z treťotriedneho monster hororu, ale chutí celkom dobre. Tuniaka dostať tiež takmer všade, len túto veľmi dobrú rybu dosť prepekajú, takže chutí trochu ako z konzervy.
Ďalším typickým jedlom je francesinha. Je to veľký štvorcový sendvič plnený niečím ako rozbíf, šunkou, vajcom a na vrchu je ešte roztopený syr a celé je to poliate nejakou pivovo-paradajkovou omáčkou.. Je toho síce asi kilo, čo je fajn, ale vďaka tomu sa to nedá jesť veľmi rýchlo a omáčka v priebehu konzumácie nasiakne do chleba a spolu s roztopeným syrom z toho urobí hmotu, ktorá vyzerá, akoby to čašníkovi pred podávaním padlo na zem. Ochutnať to môžete, ale mňa doteraz neprepadol pocit, že „kua, tak by som si teraz znovu dal takú poriadnu francesinhu“, takže je to na vás. Ale keď zvládnete ďalšie jedlo typické len pre Porto, tak tú francesinhu pokojne dáte. Na názov si nespomeniem, ani keby ste ma mučili počúvaním celej diskografie Bena Cristovaa, no išlo o držky s fazuľou. Mne to celkom chutilo, ale poznám dosť ľudí, čo by držky do držky v živote nevzali.
Takto vyzerá francesinha
Ak fandíte horkému prírodnému laxatívu, zvanému káva, tak si v Portugalsku prídete na svoje, keďže je tu asi gazilión kaviarní. Ja ku kávopičom nepatrím, no v Portugalsku tieto podniky fungujú aj ako rýchle občerstvenie a taký sendvič so steakom (alias „prego no pao“) je jedna z najlepších street food / fast food vecí, aké som kedy jedol. A cukrožrúti by nemali vynechať pastel de nata, čo je koláč z lístkového cesta, plnený pudingom.
Dobre, stačí, pome na chlast. Táákže, nudiť vás tým, čo je portské víno a ako vzniká, v dobe rozmachu wikipédií, fakt nechcem. V podstate potrebujete vedieť, že je dosť sladké, ťažké a keď dáte celú fľašu, je veľmi pravdepodobné, že budete mať na druhý deň dosť veľkú opicu. Existujú v podstate tri druhy – ruby, ktoré je najlacnejšie, tawny je trochu staršie a drahšie a vintidž je také fasa, že sa ani neurodí každý rok. Madeira je niečo podobné, t.j. tiež ide o dezertné víno, ale z nejakého dôvodu mi portské chutí oveľa viac. Typický portugalský likér sa volá Beirao a chutí ako sladké ouzo (keď raz zažijete ouzo opicu, všetko s anízom vám chutí ako ouzo, čo už). Nič moc, ale vhodné ako konzumovateľný suvenír pre rodičov.
Ľavá strana rieky Douro patrí výrobcom portského
Majú tam aj pivo. Super Bock je niečo ako u nás Zlatý Bažant, jednak preto, že ho majú úúúplne všade a aj chuť je podobná. Na spláchnutie steakového sendviča ale v pohode. Na Madeire majú lokálny Coral, ktorý je o dosť lepší, trochu ako plzeň, no asi aj rovnako citlivý na správne čapovanie, lebo v jednom prípade chutil ako nálev z kyslých uhoriek. Inak cenovú politiku pri komodite „pivo“ som veľmi nepochopil, pretože malý čapák stojí od jedného eura po nekonečno a podľa obvyklých poznávacích znakov podniku (pajzel = lacnota) sa to nedá nejako rozoznať. Navyše malý čapák môže byť u nich aj dvojdecový a keď poviete „veľký, šak Slovák, piči“, tak môžete dostať litrák. Preto pri nákupe čapovaného piva zvýšte svoju ostražitosť.
Keď sme si dali teda tri litrové krígle piva, tak je najvyšší čas ísť von (vonku, ak ste z východu). A tu vás čaká prekvapenie, lebo portugalský nočný život sa od slovenského vcelku odlišuje. V čase, kedy Slováci idú z krčiem domov, tak Portugalčania ešte iba dojedajú večeru a pijú kávu. Nočný život je tam fakt nočný, t.j. začína asi o polnoci a vyzerá trochu invertovane ako ten slovenský. To jest, prázdne podniky, ale na ulici kopec ľudí. No fakt, Portugalčania si kúpia pivo do plastikáča, potom idú na ulicu, kde stoja a klábosia asi tak do piatej. Čo oceníte najmä ak váš hotel má pod sebou tri krčmy. Keď si nadránom myslíte, že už je po všetkom, tak príde týpek s fukarom, ktorý má podľa mňa motor z boeingu 787 a „upratuje“. Rozumej, fúka do sklenených fliaš, ktoré sa potom kotúľajú k okraju chodníka, aby ich po hodine za veľkého rachotu vyzbieralo čistiace auto.
Portugalčania sa fakt vedia baviť
Bonus:
Valencia
Toto mesto síce nie je v Portugalsku, ani nijako nesúvisí s jedlom (beriem späť: mal som tam fakt dobré tapas), ale nemôžem ju nespomenúť. Cestou na rodnú hrudu sme tam strávili necelé dva dni, ale je to zatiaľ najkrajšie mesto, kde som bol.
Múzeum vedy, Valencia
Predstavte si, že Dunaj jedného dňa vyschne a Brhel so Širokým si nepovedia, že tento novovzniknutý priestor zaserú biznis centrami a predvolebnými bilbordmi, ale že by sa vo vyschnutom koryte dal urobiť park. Takže niečo také môžete vidieť vo Valencii. Celým mestom sa ťahá obrovský park pod úrovňou hlavných ulíc. A aby to nebola taká nuda, tak španielski architekti na jednom jeho konci vybudovali stavby, za ktoré by sa nemusel hanbiť žiadny vysokorozpočtový scifi film. Celé mesto je inak veľmi vzdušné a príjemné, so širokými ulicami s budovami, pri ktorých neviete, či sú nové alebo staré, ale sú veľmi esteticky príjemné a také akoby konzistentné, že nič vyslovene nevytŕča a nesnaží sa vám vypichnúť oči. A k tomu pláž široká, že keby som bol ambiciózny pseudonovinár z mejnstrímového média, musel by som jej rozmery určiť v obľúbenej mierke „futbalové ihrisko“. V každom prípade, musíte vidieť.
