India nemá vďaka niektorým autorom, ktorí publikovali na DM insajderské články so zážitkami zo služobných pobytov, resp. príspevkom v diskusiách, príliš dobrú povesť. Ale ako vyzerá India z pohľadu bežného turistu? Poďme sa na to spoločne pozrieť.
Upozornenie: v tomto článku nebudú žiadne negatívne hodnotenia, ani negatívne emócie a názov nie je myslený ironicky. Ja naozaj Tatry milujem a trávim v nich toľko času, koľko sa dá. Čo znamená menej, ako by som chcela, ale primerane mojim možnostiam.
The world's largest generator of renewable clean energy Písal sa rok 1975. Rok, v ktorom sa začala stavba najväčšej hydroelektrárne na svete, na juhoamerickej rieke Paraná, ktorá je druhou najdlhšou riekou celého kontinentu a súčasne siedmou najdlhšou riekou na svete.
Hlavu zvieram oboma rukami a snažím sa ju udržať pokope. Čelom tlačím do sedadla pred sebou, dýcham čo najplytšie, aby naftové výpary z rýchločlnu neprenikli do hĺbky pľúc. Žalúdok som už presvedčila, že prakticky neexistuje a aj keby existoval, nie je v ňom nič, čo by chcelo navštíviť palubu. Už dávno, veľmi dávno mi nebolo takto brutálne zle pri plavbe loďou.
Povzbudená vedomím, že na pôde DM sa už viackrát objavili pojmy: „Snina“, prípadne „Humenné“, v ktorých sa zhutňuje všetko to, čo sa zlieva do všeobecne zaužívaného označenia „východ“, predkladám ctenému DM crew článok o Kremenci, slovenskom konci sveta, severovýchodnom hraničnom bode, v ktorom sa stretávame s Poľsk
Mňa vždy iritovalo to prázdne miesto na mape Slovenského raja medzi rôzne pomenovanými Kyseľmi (Malý, Vyšný, Veľký). A počúvanie skaziek, povestí a bájí o existencii rokliny Kyseľ, ktorá je už od roku 1976 uzavretá po veľkom požiari, kedy prakticky úplne vyhorela.
Konečne stojím na Černopolní ulici v Brne pred vchodom do legendárnej vily Tugendhat. Čaká ma prehliadka budovy, ktorá je radená medzi najvýznamnejšie funkcionalistické stavby v celosvetovom merítku.
Antré k tomuto článku nevzniklo počas bežeckého tréningu, ani ako reakcia na nedostatok článkov, ktorý mesjé Nemeš miestami prezentuje v diskusii, ale pri prelistovaní akéhosi mienkotvorného dámskeho časopisu z tohto roka. Časy sa menia.
Dôverujúc heslu: „Najhoršie, čo sa vám vo favele môže stať je, že stúpite do psieho h...a,“ sme sa v Riu zverili do rúk miestneho sprievodcu Zezinha, ktorý nás vzal do najväčšej brazílskej favely, do Rocinhe.
