Dúfam, že domácu úlohu z minulej časti sme si všetci splnili a mravce máme naštudované, tým pádom by sme sa dnes mohli presunúť k interesantným a neobvyklým chuťovkám.

Dnešný článok by sme mohli začať citátom: „Práca so zákazníkmi je peklo“ (Milan Lasica). To by nám na úvod asi objasnilo všetko, pretože slušných a normálnych zákazníkov nám chodilo ako šafranu.

Prvý pracovný deň sa priplichtil rýchlejšie než silikón na telo Plačkovej, a tak mi neostávalo nič iné, ako dúfať, že ten vedúci, ktorý si ma vyžiadal, bude aspoň z polovice tak fajn ako vedúca, ku ktorej som chcel ísť pracovať. Už nástup do práce bol celkom zážitok.

Už tomu bude nejaký ten rok, čo som sa rozhodol opustiť teplú náruč strýčka Donalda a išiel (och, ja pablb obecný) skúsiť šťastie na trh práce. Attention, ak vám známy/kamka/BFF povie, že má pre vás skvelý job, kde je spokojný a nesťažuje sa, berte nohy na ramená.

Ako som už spomínal, v každej spoločnosti sa nájde pár čiernych ovcí, dementov, exotov, obetí šikanovania či kajšmentkerov. Pochodil som viacero prevádzok a všade som nejakých našiel. Rád by som vám predstavil našich štyroch kolegov, s ktorými sme mali tú česť spolupracovať.

Tentokrát na to pôjdeme zhurta, bez predohry a natvrdo. Nakoľko mi kamarát vravel, že dať si v mekáči šalát je ako zaplatiť si štetku, aby vás objala, tak tieto šmaľce zo zásady nežerem. Čo ale chalujem, je veľmi závislé od času, kedy do tohto pohostinstva zavítam.

Nakoľko sa moja bývala mučiareň nachádza na mojej pravidelnej trase do mesta, tak sa tam občas zastavím na kus reči, čo to zjesť a pospomínať, či povyzvedať novinky. Je dobré vedieť, že sa nič nezmenilo a stále to ide dole vodou, zamestnanci nespokojní, ale čo vie človeka najviac potešiť je, ak niekto absolútne neschopný je povýšený.

V minulej časti som vám v rýchlosti opísal svoj začiatok v tejto otrokárni a sľúbil, že vás zoznámim s prostredím, kde som strávil pár rokov svojho spolunažívania s ostatnými nevoľníkmi. V tejto časti by som vám rád popísal rôzne pozície, s ktorými sa môžete stretnúť a ich časovým sledom.

Už tomu bude pár rokov čo som sa upísal diablovi/zabudol na okurku/si našiel svoju prvú ozajstnú a dlhodobú prácu. V tej dobe to síce bola ešte len brigáda popri škole v nemenovanej nadnárodnej korporácií, ale časom to prerástlo do niečoho viac.