Hlad je dobrý sluha, ale zlý pán. Otázka na zamyslenie: Prečo ľudia v Číne žerú fermentované vajcia, ktoré zrejú obalené v ryžových šupkách, zmiešaných s blatom, soľou a nehaseným vápnom niekoľko týždňov až mesiacov a vyzerajú, no, ako pohľad malého robota Wall-e z rovnomennej rozprávky z dielne Pixar, Wall-e?

Už som sa zmieril s novotvarmi v našej rodnej reči, nazývanej slovenčyna (hej, ten ipsylón je tam schválne) a veľmi mi to už netrhá kútik, keď niekoho počujem vysloviť slovo, odvodené z cudzieho jazyka, opierajúce sa o jeho významovú stránku za účelom pôsobiť cool. Napríklad: Ešte čeknem post, zamknem ofis a pôjdeme na lanč, lebo som dosť bizy.

Pravdu mali súdruhovia, keď si povedali, že pracujúci ľud je budúcnosťou krajiny a ihneď po nalepení členských známok do zväzáckych preukazov sa strieskali z vodky z dovozu s etiketou na ktorej sa vynímalo CCCP, čím oslávili existenciu človeka, hrdo titulovaného „robotník.

5. kapitola Čo sa stalo, už sa neodstane, počul som v mozgu hlas svedomia, keď som sa zamýšľal nad tým, že moja pýcha ma prvýkrát v živote zradila. Kým ryšavá krásavica hopsala na mojom kline, zmocnila sa ma sila okamihu a uvedomenie si všetkého, čo sa stalo.

4. kapitola  „First blood!“ prvý to schytal priamo do tváre. Rozletela sa na všetky strany. Rýchla otočka, podrep, jedna rana do kolena, druhá do brucha, pri páde zásah do hlavy. V pozadí mojej lebky sa ozvalo: „Double kill!

3. kapitola Pohľadom som prebehol strop tmavej kobky. Vedľa jedného neónu bola osadená okrúhla čierna kamera snímajúca interiér. Rybie oko.

Pravdou je, že vďaka nej neznesiem neporiadok. Organizovaný binec je jedna vec, ale po kolená špiny, v rohoch pavučiny a v chladničke prekvitajúca pleseň, tak to je priveľa. Keď k niekomu prídem na návštevu a domácnosť je vizuálne, priam hmatateľne zanedbaná, nenápadne začnem upratovať. Tu umyjem riad, tam vyčistím záchod kefou, povysávam.

Moja mamka sa o mňa bojí, bodaj by nie, je to jej prirodzená vlastnosť, rovnako ako každej inej matky, ale u tej mojej sa rozvinul druh prazvláštnej fantázie, povedal by som ľahkej fantastiky.Keď som navštevoval prvý stupeň základnej školy, kdesi na sídlisku prešla Avia nejakého neboráka v mojom veku. Bol na mieste 2D.

„Zjedz kiwi aj so šupkou! Vieš prečo? Šupka sa v brušku nestrávi, ostane taká aká je. Na povrchu má jemné chĺpky. Keď cestuje črievkom, poutiera ho zvnútra, ako handrička, ktorou utieram stôl a črievko vyčistí.