V dnešnom článku na chvíľu opustíme bežné pravidlá a hlbšie sa budeme venovať situáciám, kde návštevníci miesto obťažovania zvierat, či ich chovateľov, ohrozujú sami seba.

Opäť som raz pocítil nutnosť ukojiť svoj bullshit-hunterský inštinkt. A tak som jeden novembrový večer vymenil pivo a koncert za vymakanú dvojhodinovú prezentáciu ultimátneho „medicínskeho“ prístroja. Keď už nič iné, aspoň som získal novú inšpiráciu na článok pre miestne osadenstvo.

Vo svojich (bohužiaľ už pomerne dávnych) študentských časoch som mal to šťastie (bez irónie), že som sa dostal, v rámci privyrobenia si, k práci chovateľa zvierat v bratislavskej zoologickej záhrade. Bez srandy, je to zaujímavá, nevšedná a pre vaše okolie väčšinou aj exotická práca.

Pred časom sa tu objavil jeden článok opisujúci zážitok od zubára, ktorý sa mi ale vo svojej podstate javil vcelku rutinný (myslím skúsenosť, napísané to bolo dobre). Vtedy som si povedal, že Vás oblažím tým najluxusnejším, čo som vo svojej bohatej dentistickej kariére kedy zažil.

Inšpirovaný poslednou návštevou Pražskej Zoo (ktorej úroveň u nás dosiahneme zhruba v dobe, kedy sa dostavia posledný kilometer dialničnej siete a JUDr. Fico odíde z politiky) vám prinášam (zatiaľ) posledný diel pravidiel správania sa v zoo. Keby ma nebodaj nejaké dodatočne napadli, prihodím.Ešte jedno upresnenie.

Ako sa tak vravieva, človek mieni, pánboh mení. Miesto sľubovaných posledných Zoo pravidiel tu máme ďalší špeciál. Tento sa ale asi nebude niesť v klasickom (dúfam) zábavnom duchu, ku ktorému sa od ďalších dielov zasa vrátim.

Keďže som to sľúbil a hlas ľudu ma v tom podporil, budeme pokračovať ďalšími pravidlami správania sa v ZOO. Naposledy sme si prebrali tie, ktoré súvisia s nedostatkom vedomostí, empatie, či zdravého rozumu. Dnes sa zasa vrhneme na nešváry vyplývajúce skôr z prílišného nadšenia a prehnaného záujmu.