Príjemné dobré ráno prajem celému kolektívu. Píšem z Úradu pre zachovanie a zveľadenie všeľudových tradícii pri Ministerstve kultúry Slovenskej republiky.

Dobré ránko, hlásim sa Vám opäť s pretlakom myšlienok, ktorý treba uvoľniť. A nebudem hádam pracovať, nie? A tobôž týždeň pred Vianocami. Isto sa všetci pýtate, prečo ďalší článok o Vianociach. Jestvujú primárne dva dôvody:Je ich málo.

Možno niektorí poznáte ten pocit. Niečo vás strašne štve, priam vnútorne rozožiera. Jediný problém je, že neviete prísť na to, čo to je. Máte po ťažkom období v práci, vrátite sa z následnej dovolenky, do ktorej ste vkladali nádeje, že vás dostane späť do tempa.

Manželský pár večeria v štýlovej reštaurácii. Obaja si krájajú mäsko, občas sa na seba usmejú a spôsobne si odpijú z vína. Zrazu sa manželka pomýli a dá si do úst namiesto vidličky nožík. Muž očervenie, postaví sa a na celú reštauráciu skričí: „Bontón, kurva, bontón!

Bol pekný. Asi tak 5 centimetrov, statočne zahrdzavený, trčiaci z drevenej laty rafinovane ukrytej v tráve. Zoznámil som sa s ním náhodou, asi štyri hodiny som nevšímavo okolo neho chodil. Asi som sa mu páčil, avšak zvolil veľmi nešťastnú formu zoznámenia.