Ďalšia brigáda bola v strojárskej dielni. Ako študent technického smeru, silne pripomínajúceho strojarinu, som sa potešil, že to bude tak trošku aj ako prax a niečo sa podučím. Za úlohu som dostal robiť radiátory pre pána majiteľa, ktorý stavia nový dom a chce niečo ušetriť.
Môj syn bude mať narodky a potreboval som mu vybrať darček. Človek by povedal, že v dnešnom čase, keď je výber hračiek taký obrovský, by to nemal byť problém. Opak je však pravdou. Pre chlapcov totiž v zásade existujú len 3 voľby. Zbraň, auto alebo lego.
Toto mi dnes pristálo na fasabuku.Vazeny volic, sympatizant, kritik aj oponent. Na zaklade poslednych udalosti, otvaranie listov poslancov, Vas chcem upozornit, aby ste mi neposielali maily na statne maily, spravovane kancelariou NRSR.Stratil som akukolvek doveru v maily:jozef.viskupic@nrsr.sk jozef_viskupic@nrsr.
Prišla VŠ, a pýtať od rodičov na pivo v osemnástich je trápne, zvlášť keď vám už platia internát, stravu a školu, takže každá brigáda dobre padne. Jedna z prvých bola brigáda v mliekarni. Na túto brigádu ale nespomínam rád.
Vyrážame slečny, máme deň slnečný. Vyrážame slečny, nech nás slnko zveční.Horkýže Slíže.Vyrážame vodiči, na hrdzavom moskviči.Vyrážame vodiči, aj bez vody v chladiči. Hulvát.
Na prvú brigádu ma zlanáril kamarát. Písalo sa leto 1996, prázdniny boli v plnom prúde, takže moja prvá odpoveď bola „Môžem osrať broskyne a jablká, radšej budem chodiť na ryby“.Protiargument sa prihnal okamžite: „Bude tam plno báb!
Slovensko je krásna krajina, s krásnou prírodou, ktorú sa oplatí vidieť, ale čoraz viac sa stretávam s fenoménom bojim-sa-ist-do-lesa-lebo-ma-zozere-medved. Lebo že vraj sú premnožené. Chápem tieto obavy. Ľudia sú zmätení a nechcú riskovať.
Povedal Vladimír Iľjič Lenin. Znie to celkom rozumne, takže to povedal asi ešte predtým, ako mu syfilis premenil mozog na špongiu. Tento jeho odkaz je stále živý, on už chvalabohu nie.
