Slovensko je krásna krajina, s krásnou prírodou, ktorú sa oplatí vidieť, ale čoraz viac sa stretávam s fenoménom bojim-sa-ist-do-lesa-lebo-ma-zozere-medved.
Lebo že vraj sú premnožené. Chápem tieto obavy. Ľudia sú zmätení a nechcú riskovať. Z jednej strany do nich hučia poľovníci, že sa nedá v hore ani hýbať bez toho, aby človek nestúpil na nejakého chlpáča, ochranári zase kontrujú, že miesta je ešte dosť, medveď do prírody patrí, a príroda je všetko, čo je ďalej, ako 10 metrov od miestnej krčmy.
A tak dezorientovaní a vystrašení potenciálni obdivovači krás slovenskej prírody radšej zvolia bezpečnejšiu alternatívu pre seba a svoje deti a idú tisícky kilometrov ďaleko, kde sa zabijú na diaľnici, zožerie ich žralok v mori alebo otrávi medúza. A tí, čo na to fakt majú, sa nechajú uvariť ľudožrútmi niekde na druhej strane zemegule.
Ak teda nechcete skončiť ako kôpka žraločích hovien, choďte radšej na Slovensko, do prírody a medveďov sa nebojte! Poviem vám totiž ako na to, aby vás nezožrali. Sú to tri jednoduché pravidlá a vy sa môžete bezpečne vrátiť domov a čítať ďalej ten JedinýPortálČoStojíZaTo.
Základ je medveďa nestretnúť. A cítim sa maximálne kvalifikovaný poradiť vám, ako sa to robí, lebo v živote som maca nestretol.
Začneme dobrou správou. Na to, aby ste stretli medveďa, sa musí pretnúť vaša trajektória pohybu s medveďovým výskytom. To je dobrá správa pre vás, lebo to vôbec nie je jednoduché. V rovnakom okamihu ako vy sa v lese totiž pravdepodobne nachádza aj:
- niekoľko poľovníkov drichmajúcich na posede
- dementný fas brázdiaci les na štvorkolke
- zopár turistov
- ochranári, čo pília posed pod poľovníkmi
- niekoľko medveďov, čo by chceli spať, ale nemôžu, lebo nejaký chuj jazdí na štvorkolke, ďalší chuji vŕzgajú pílou pod posedom a ešte do toho aj niekto chrápe, takže sú pekne nasratí
- nejaký ten milovník prírody, čo ovoniava kvetinky a nadchýňa sa tým, ako je tu krásne, kým nenaďabí na nasratého nevyspatého medveďa, nezrazí ho štvorkolka, alebo ho neprivalí padajúci posed.
A všetky tieto indivíduá sa nachádzajú na ploche mnoho, mnoho tisíc metrov štvorcových. Keď zoberieme všetky tieto okolnosti do úvahy, zaproximujeme, derivujeme, umocníme, integrujeme, analyzujeme a namodelujeme, tak nám vyjde, že pravdepodobnosť natrafiť na medveďa v lese je rovnaká, ako stúpiť na kocku lega na futbalovom ihrisku. Čo je veľmi nepravdepodobné. Ale keby ste tade šli v noci, po tom, čo ste v diaľke začuli plač svojho dieťaťa, na 100% na ňu stúpite. Ak mi neveríte, informujte sa v akejkoľvek domácnosti, kde držia viac, než jednu kocku lega a aspoň jedno dieťa. Z toho vyplýva nasledujúca zásada:
Pravidlo č.1: Neserte sa do hory, keď je tma!
Ak to napriek môjmu varovaniu spravíte, nesťažujte sa, že vás zožral medveď.
Poďme na ďalšiu dobrú radu. Predstavte si, že ste medvedí ocko alebo mama, vaše deti mrnčia hladné a zbadáte turistu, ako si to nič netušiaci mašíruje pár metrov od vás. Kuknete na deti, kuknete na turistu, znovu na deti, znovu na turistu, nachystáte príbor a kečup, naštartujete pazúry a zubiská, pripravíte sa na skok a tu zrazu ten spotený dilino úplne bez príčiny zoberie konár zo zeme a tresne ním po strome, potom zakašle, začne nahlas rozprávať, a ešte si aj falošne popiskovať. Zarazíte skok v zárodku, aj keď by ste ho najradšej za jeho interpretáciu Quantanamery rozflákali po celej ceste, ale toto, čo predvádza, vyzerá na príznaky nejakej fakt hnusnej infekčnej pliagy, čo lezie na mozog a toto teda ja žrať nebudem. Deti, padajte si pohľadať černice a maliny, mäso dnes nebude.
Pravidlo č.2: Dajte o sebe vedieť, napríklad predstieraním príznakov chrípky kombinovanej so schizofréniou.
Poďme k poslednej zásade. Najprv podobenstvo. Sedíte hladný za stolom, unavený po nejakej namáhavej fyzickej činnosti, napr. skladanie X-Wingu z Lega, v diaľke zbadáte, ako sa k vám blíži čašníčka s jedlom, tu vôňu cítite až k stolu, za ten krátky čas, čo sa ocitne tanier na stole, sa pod vami vytvorí mláčka zo slín, aaaaach, veľký, šťavnatý steak, k tomu fajnové orosené pivko, pomaly zoberiete do rúk príbor, vedome odďaľujete tú chvíľu, keď si vlož.. zrazu si k vám prisadne chlapík od vedľajšieho stola, hrabne svojimi paprčami do VÁŠHO jedla, začne mľaskať, pchá jednou rukou do svojej mastnej papule dobrôtku z VÁŠHO taniera a druhou rukou do obedára. Ja neviem, ako vy, ale ja by som po tom, čo by som opäť začal vnímať okolitý svet, išiel niekde zohnať lopatu a vedro, do ktorého by som naložil krvavú hromádku kostí a mäsa, ktorá bola ešte pre chvíľou tým nešťastníkom, čo chcel jesť MOJE jedlo. A teraz vysvetlenie podobenstva.
hladoš s lopatkou a vedierkom => medveď,
tanier => všetko v lese okrem medveďa,
príživnícky drzáň => vy v lese
Myslím, že znenie poslednej zásady je jasné.
Pravidlo č.3: Nežerte medveďovi z taniera.
Čučoriedky aj maliny dostanete kúpiť v obchode. Sú drahé, ja viem, ale na výrobu jedného pohára čučoriedok padne za obeť dosť oberačov.
Čo ale robiť, keď sa už nemožné stane skutočným, Vondráčkovej sa zjaví prvá vráska, a vy naďabíte na 300 kg nevyspatých svalov a zubov? Mám pre vás naozaj potešujúcu správu. Nemusíte robiť vôbec nič, medveď sa o všetko postará.
Takže vám želám, aby ste medveďa nikdy nestretli. Toto želanie sa nevzťahuje na štvoro-kolo-jebov. Tým úprimne a z celého srdiečka želám, aby natrafili na medveďa, ktorého jeho medvedie kamošky volajú "baranidlo" a medzi jeho záľuby patrí príroda, zber čučoriedok a análne znásilňovanie šoférov štvorkoliek. A dúfam, že sa k nemu pridá aj partička poriadne nadržaných smradľavých divých kancov, čo si ho podajú do všetkých telesných otvorov. Viackrát. Bez nežností, hladkania a ochrany. A do ucha mu budú šepkať Vrm, Vrm, Vrm, Vrrrrm. A ak ma niečo teší viac, ako táto predstava, tak je to fakt, že môžem s kľudným svedomím zároveň veľkými písmenami napísať, že ja ľuďom neželám nič zlé. Aha.
Neželám ľuďom nič zlé.
Lebo ak niekto jazdí na štvorkolke po lese v štvrtom stupni ochrany, tak je to kokot a nie človek. Pekný deň.
