Len tak si kráčam po chodníku, vstrebávam jesenné kvapky dažďa a sledujem svoj odraz v kaluži vody. A v tom to príde. Do tela mi náhle vstúpi emócia. Som nasratý. Som nasratý a to je nečakané ako Mikas na crossfite. Lebo ja som nasratý málokedy. Ale viem, že nie som sám. Ak ste nasratí aj vy, tento článok je pre vás.

7.12.2020 Keď si v marci vyhral voľby, bolo to ako keď človeku vytiahnu močový kameň, no popritom objavia mŕtve dvojča zrastené s obličkou. Na jednej strane síce dôjde k úľave, no zároveň sa ti skrivia ústa hrôzou. Inak povedané, očakávania neboli priveľké.

Pôvodne uverejnené: 7.3.2018 Za desať rokov sa toho dá stihnúť pomerne veľa. Napríklad vychodiť celú povinnú školskú dochádzku. Vychovať dieťa. Stať sa lekárom. Naučiť sa plynule cudziu reč. Alebo to dotiahnuť na najväčšieho hajzla v histórii krajiny.

Veríš horoskopom? Máš nad posteľou lapač snov? Bol si u veštice? Ak v noci nemôžeš spať, je to preto, že Jupiter je v konjunktúre s tvojím strieborným príborom od babičky, v dôsledku čoho ti dezertná vidlička vysiela silné vibrácie priamo do tretieho oka? Zjavil sa ti už niekedy Ježiš Kristus v karamelovom Noggeri?

Vedrá šťaniek, ktorými sa plnia naše bruchá od zatknutia brucha by v pohode stačili na uhasenie aktuálnych sibírskych požiarov. A čo je na tom najlepšie? Vlastne len začíname.

„Hej! Hej, ty! S tebou sa vyprávam! Hej! Otoč sa! Máš problém?! Pýtam sa, či máš problém! No čo čumíš? Chceš na papulu?!“ Celý víkend stojí za hovno, pokiaľ vonku nestretneš nejakého buzerantského feťáka, na ktorom sa môžeš odbaviť ako frotér v čínskom akvaparku.

V noci nemôžete spávať, nechutí vám jesť a na sex ste nepomysleli od Troch kráľov. Neklamný znak toho, že sa blížia voľby. V priehrští kandidátskych listín sa poľahky stratíte ako Mezenská v intergalaktickom priestore a od odpovedi na otázku „Koho voliť?

Retro je cool. Retro je fajn. Keď si však u lekára v ambulancii vypočujete diagnózu s názvom retrobulbárna neuritída, tak nejako podvedome vytušíte, že na najbližšie obdobie nebudete spomínať s hrejivou nostalgiou, ale skôr s ružencom/macesom/plastickou trhavinou (vyberte podľa náboženského presvedčenia) v ruke.

Je úplne jedno či ste dobrovoľník natierajúci bratislavské ošumelé ploty a ogrcané podchody, ktorý cez net finančne podporuje sirôtky v Afganistane a makaka červenolíceho z plzenskej zoo alebo poslanec europarlamentu, v oboch prípadoch nezadržateľne smerujete k viac či menej zdarnému koncu vašich mizerných existencií.