Retro je cool. Retro je fajn. Keď si však u lekára v ambulancii vypočujete diagnózu s názvom retrobulbárna neuritída, tak nejako podvedome vytušíte, že na najbližšie obdobie nebudete spomínať s hrejivou nostalgiou, ale skôr s ružencom/macesom/plastickou trhavinou (vyberte podľa náboženského presvedčenia) v ruke.

To si tak v jeden príjemný nedeľný podvečer uvedomíte, že Vlado Voštinár vám v Novom bývaní lezie na nervy ešte viac ako zvyčajne a o pár dní na to zistíte, že ono je to doslova zápal očného nervu. Zatiaľ čo retrobulbárna neuritída je aspoň vynikajúci názov pre garážový blackmetal z Galanty, zápal očného nervu nielen znie, ale aj je úplne na prd. Okrem rozmazaného videnia a bolestí hlavy vás táto kurva časom v pohode pripraví o zrak a k tomu vám na desiatu pribalí podozrenie na sklerózu multiplex. Heil Satan.

Ak máte to šťastie, že je váš zápalík akútny, čaká vás hospitalizácia a milión rôznych vyšetrení, vďaka čomu získate exkluzívny insiderský pohľad do slovenského zdravotníctva. Čo teda zistila naša análna sonda?

Vybavenie

Ak čakáte smradľavé steny, plesnivé potkany a dvoch poltergeistov na každej izbe, ste mimo ako Patejdlov cop. Ale to len preto, že miestom činu bol najnovší špitál v centre našej metropoly (hoci je to skôr pole bez metra). LCD a klimatizácia na každej izbe, postele polohovateľnejšie ako Mariana Ďurianová, obrovské akváriá s rybičkami v čakárňach, Wi-Fi v celej budove! Elektricky sťahované žalúzie sú už len futuristická čerešňa pod blúzkou. Chýba už len privátny minibar. Osobne som ani len netušil, že sa tu niečo takéto nedávno stoporilo. Nepochybujem však o tom, že sa na tom predrbali zbytočné milióny navyše, veď aj taký chovateľ skalárov musí z niečoho platiť účty.

Personál

Už v prvý deň hospitalizácie som sa stretol s asi kvartetom doktorov, pričom každému z nich som musel vždy rozpovedať celú anamnézu. Až som ich upodozrieval z toho, že len čakajú kedy sa pomýlim a jemne zmením svoju výpoveď, aby ma mohli skopnúť na zem a prečítať mi moje práva. Pravdepodobne ale iba hrajú hru podobnú detskému „telefónu“, t.j. všetci si pozorne zapisujú všetko, čo pacient povie a následne to porovnávajú s prvotným zápisom. Doktor, ktorého popis je najbližšie k originálu, získa ročné predplatné magazínu Neurotelevízia.

Každopádne, najdôležitejšie osoby v celom systéme som spoľahlivo detekoval hneď počas prvého dňa. Sú to sanitárky. Nie, nie, to skutočne nie sú nové napolitánky od Sedity, ale také tety, ktoré vám donesú a odnesú stravu, prípadne vám predhrejú lôžko. Nezabudnem na ten mrazivý pohľad, keď sa naše oči prvý raz stretli. Náš vzťah sa zintenzívnil keď som si trúfol spýtať sa niečo o strave. Nielen, že som nedostal odpoveď, ale vo výraze tváre som čítal niečo v zmysle: „Ty si sem došiel skapať a nie klásť otázky, du schwein!“ Na ramene mala na sto percent nášivku NSDAP, ale radšej som odvrátil pohľad. Nechcel som ešte viac riskovať, že mi večer napľuje do infúzie.

Aby sa nestalo, že sa do nemocnice dostane nepovolaná osoba, hlavný vchod zabezpečuje člen pohotovostnej driemajúcej jednotky, ktorého by sa moja mama nebála nazvať čiernym šerifom. Keď vám niekto prinesie veci po návštevných hodinách, môže sa stať, že vám zavolá aby ste prišli dole, pretože vrátnik neotvára. Tak vy, invalid, sa dotrepete dole do vestibulu a ten bulo vo veste je tam rozvalený v kresle a chrápe. V službe. O pol deviatej večer. Zo spánku sa mu formuje jemný úsmev na jeho oblej tvári. Podľa výzoru práve dokopal sýrskeho dôchodcu na dialýze, alebo prvý raz vylúštil krížovku v Plus jeden deň. Zobudí sa až na tretie oslovenie blízkeho druhu a veľmi ochotne vám otvorí dvere, aj keď radšej by vám otvoril zlomeninu stehennej kosti.

Vyšetrenia

Vďaka spomínanej diagnóze dostanete príležitosť absolvovať asi 10 rôznych vyšetrení, pričom pri niektorých vás napoja na prístroje podobné tým, ktoré vyskúšal Schwarzenegger v Total Recall. Ale vďaka bohu za ne. Verím, že v takej nemocnici v Partizánskom by ma napojili maximálne na miestnu kanalizáciu. Poďme sa teda spolu bližšie pozrieť na dve najzaujímavejšie procedúrky.

Magnetická rezonancia

Ak vás už niekedy uniesli mimozemšťania, alebo ste boli pochovaní zaživa, máte výhodu. Miestnosť s prístrojom totiž pôsobí ako detašované výskumné pracovisko Foxa Muldera, samotný prístroj zas znesie najprísnejšie kritéria modernej rakvičky. Ľahnete si na chrbát, na uši dostanete slúchadlá s hudbou (žiaľ, chýba možnosť priniesť si vlastné mp3) a zasunú vás do rúry, v ktorej môžete premýšľať o živote zhruba 30 minút. Pobyt vám budú spríjemňovať hlasné a intenzívne pazvuky prístroja (nie, tie slúchadlá ozaj nepomôžu), niečo ako keď vám rovno za hlavou nepríčetne onanuje Optimus Prime.

Lumbálna punkcia

Bože, ten hrôzostrašný názov. Osobne som podľa neho očakával, že mi budú vyberať časť mozgovej kôry polievkovou lyžicou. Bez narkózy. Cez análny otvor. Nič z toho sa našťastie nekonalo. Pri tomto úkone si sadnete na stoličku, vytrčíte chrbát a pár minút si užívate ako vám sympatická sestrička utiera chrbátik dezinfekčným prostriedkom. Keď si už myslíte, že vám dá konečne dole aj nohavice, jebne vám ihlu do chrbta a vytiahne z vás mozgomiešny mok, ktorý zrejme slúži ako obeta bohom. Po vyšetrení treba 24 hodín ležať a veľa piť. Skoro ako s kamošmi na chate.

Záverečný verdikt

Byť hospitalizovaný nie je žiadne tesco, ale ak už má človek skončiť v nemocnici, nech vyzerá takto. Čistá, moderná, bez typického nemocničného smradu a bez pocitu, že vás tam nechajú zdochnúť vo vlastnom moku. Zároveň musím povedať, že doktori aj sestričky boli všetci veľmi milí a zároveň pôsobili, že naozaj vedia, čo robia. To je dnes vzácne aj v súkromnom sektore.

Jaj, a strava stála za hovno.