Nespokojnosť je hybnou silou pokroku.

Ako každá viac či menej súrodá komunita, aj motorkári používajú isté výrazové prostriedky, ktoré môžu byť nezasvätenému nezrozumiteľné.

Minule som sľúbila, že sa povenujem aj oblastiam z poľskej kultúry. Táto téma by vystačila aj na celý seriál, ale vzhľadom na obmedzený priestor vyučovacej hodiny bude dnešná lekcia kaleidoskopom diel, dielok a perličiek, ktoré ma z nejakého dôvodu zaujali.

Život tu na Zemi je zázrak. Niektorí ho pripisujú božskej bytosti, ktorá zariadila, aby tu vznikla planéta v takej akurátnej veľkosti a vzdialenosti od svojej hviezdy, aby na nej mohla existovať voda v tekutom stave, a aby bolo splnené neurčité množstvo ďalších menších i väčších podmienok, ktoré vznik a rozvoj života podporili.

Budík drnčí o pol piatej ráno. Žena len voľačo zamrmle a otočí sa na druhý bok. Ona má ešte trochu času, kým jej bude treba vstávať a vychystať decká do školy a škôlky. Vstávam a v kuchyni si robím kávu. Poriadneho turka, nie ako tá žbrnda z mašinky, čo mi servíruje sestra, keď ju občas ideme pozrieť.

Prinášame vám ďalšiu časť našich cestovateľských zážitkov. Po nenapísaných cestopisoch z Budapešti a Tour de Stredozem, kde sme boli, plus z Florencie a Madeiry, kde sme (zatiaľ) neboli, prišiel čas na krátky opis nášho výletu do Škótska.

Pred pár dňami som pocítila krátky závan nostalgie a neurčitého déjà vu. Či už to bolo vôňou rozkvitnutej lipy alebo prvých dažďových kvapiek na slnkom zohriatom chodníku, zrazu som sa myšlienkami ocitla v krajine svojho detstva. Na letné prázdniny som sa vždy tešila.

Motorky vzbudzujú emócie. U jazdcov a fanúšikov výsostne pozitívne, u iných negatívne, málokoho však tieto stroje nechajú úplne chladným. Dnešné pokračovanie bude o tom, čo vlastne motorkár prežíva na cestách.

Minule som začala písať na jednu zo svojich najobľúbenejších tém. Poniektorí už vedia, že o nej viem točiť do nekonečna. Dnes pokračujem a ako som avizovala v úvodnej časti, bude reč o jednotlivých typoch motoriek.