V poslednej dobe mám dojem, že spoločnosť okolo sa stala priposratá a oslavujúca každý odtieň ľudskej jebnutosti, len aby sme náhodou niekoho neurazili, veď všetci sme super unikátne snehové vločky v tvare motýľa, a preto glorifikujeme aj tú najväčšiu chujovinu a tých, čo povedia “Tak toto nie!” označíme za duševných kriplov a apoštolov nenávisti, ktorým dôjde zazvoniť Lasky. Mimochodom, posledná doba je tak desať rokov. Nerád beriem na svoje ramená váhu hejtu, ktorý musí prísť, pretože obyčajne som človek kľudný, otvorený a zmierlivý, ale niekto už musí namieriť delo Auróry na gordický Rubikon a zvolať "Cisár je nahý!" a dnes som to ja. Tak je to tu:
Obezita nie je pekná!
Ba čo viac, je škaredá. A aby to nestačilo, tak je ešte aj prejavom nezdravého stravovania a vedie k zdravotným problémom, tak sa kurva prestaňme tváriť, že to, že niektorí ľudia sú lenivé lemry, ktorým sa nechce hýbať ani kontrolovať koľko zožerú, je jeden z mnohých prejavov ľudskej krásy, lebo nie je. A nedávajme na sociálne siete fotky, ktoré patria do žurnálu Veľryby a iné cicavce. Naozaj, nie je dôvod byť pyšný na to, že ste tlsté prasa a žiadne masírovanie verejnej mienky z obezity nespraví správny životný štýl.
Vypuklosť tohoto problému spôsobilo samozrejme Satanovo plemeno, muži sa už dávno naučili žiť s tým, že sú škaredí. Viete prečo ste nezachytili hromadnú vlnu mužských protestov proti nerealistickému portrétu mužského tela stvárneného Čaningom v Magickom Michalovi? Muži také zbytočnosti neriešia. Ale ženy si musia pomasírovať ego eufemizmami typu plnoštíhlosť, čo je ešte väčší úder do modzgu ako krásne slovenské slová cunami a posilňovňa. Existuje aj prázdnoštíhlosť? Nehovoriac o veľkej skupine žien roztraseného sadla, ktorej členky sú na svoje postavy hrdé a prejavuje sa to tak, že si svoje profily na sociálnych sietiach plnia motivačnými citátmi ako “Len psi sa hrajú s kosťami, poriadni chlapi majú radi krivky”, nazývajú sa ozajstnými ženami a samé seba presviedčajú, že tie skinny bitches sú v skutočnosti nešťastné chudery, ktoré si nemôžu dať ani kopček zmrzliny a každý večer vyvracajú polku toho, čo zjedli. Ako to už v ženskej mysli býva, problém je v okolí, nie vo mne. Aj absolvent kurzu Keľňa, solvina a psychológia na večernom školení na Ľuptákovej univerzite vie, že keď si niekto buduje svoje sebavedomie zhadzovaním iných, tak asi nie je všetko v poriadku.
Ozajstné ženy, ktoré sa neboja na jedno posedenie zjesť ročný prídel jedla sedemnásťčlennej somálskej rodiny, si musia budovať sebavedomie aj sebaklamom "som krásna, nech si oblečiem čokoľvek", a keď sa ti nepáčim, tak si obmedzený chuj. Potom vznikajú takéto kuriózne prípady, keď sa prvýkrát v histórii ľudstva stalo, že v ženskom časopise bola naozaj dobrá rada. V tomto prípade nenosiť tričká s odhaleným bruchom, ak na to nemáte brucho. Lenže tak ako s legínami, aj tu platí štvrtý Newtonov zákon: "Ak existuje oblečenie, v ktorom štíhla žena vyzerá dobre, budú ho nosiť najmä tlsté mrochty." A tak sa aj stalo a našla sa urazená žena, ktorá má postavu, pri ktorej aj Budha vyzerá ako anorektik a ukázala svetu, že je krásna vkusná módne oblečená tučná. Váhovo korektné médium ako Divá sa samozrejme potrebuje priblížiť všetkým publikám a nikoho nikdy neuraziť, a tak ženu, ktorá vyzerá ako keby mala tri dospelé deti a všetky ich zjedla (len pre silné povahy), označila politicky korektným pojmom plnoštíhla kráska a nie niečim výstižnejším, ako napríklad nafúknutý aerostat, a pripojila článok o tom, že aj tlsté ženy vyzerajú vo všetkom dobre. Jedinou otázkou ostáva, či je do článku zakomponovaný odkaz na návod Zamaskujte plnšie krivky sofistikovanou iróniou. Smutné na tom všetkom je, že namiesto výkriku "Prosíme obézne ženy obliekať sa rozumne" sa do sveta zo všetkých strán ozýva "Ak vám faldy tuku pretekajú cez pás až po kolená a vaša riť sa nezmestí ani do fúriku, oblečte si legíny a obtiahnuté tričko." Takto.
Nie je žiadne umenie byť tučný, o tom vám môžem kľudne rozprávať. Dokonca nie je nič zlé na tom byť so sebou spokojný a byť na seba hrdý, práve naopak. Medzi postojom "Som tučný, so what, aj tak zomriem" a postojom "Som tučný, nemôžem za to / nemám čas chudnúť / vnútorné som krásny, nerobte si srandu vy hnidy!" je decentný rozdiel, asi ako medzi kriticky rozmýšľajúcimi ľudmi a samoľúbimi kokotmi Chmelárom. Tváriť sa, že to, že nie sme ochotní nič spraviť pre seba a svoje zdravie, a preto vyzeráme ako slonie mláďa, ktoré práve zožralo hrošie mláďa, a ešte glorifikovať, aké je to super, je prinajmenšom rovnako jebnuté ako sa tváriť, že fajčenie je cool súčasť životného štýlu a nie iba bohapusté dojebávanie svojich a okolitých pľúc. S jedným aj druhým sa dá bojovať, len to chce pevné rozhodnutie a sebadisciplínu, a to sú presne tie veci, čo by sme mali obdivovať.
Pre všetky butthurtnuté nespravodlivo pribraté, so zlou genetikou po matke, zlým metabolizmom, vôbec nič nejediace a predsa priberajúce, s pneumatikou na bruchu, ale na tom sa pracuje, nehovorím, že sa máte zavrieť do pivnice a nechodiť ľudom na oči, alebo to, že ste tučné, z vás robí horšieho človeka. Len je veľmi jednoduché zmieriť sa s tým, aké ste a nerobiť nič zdravé pre seba, lebo kto má na to všetko čas, a tváriť sa, že je všetko v poriadku. Niekedy sa oplatí robiť aj tie zložitejšie veci, napríklad cvičiť a potom bude vyzerať oveľa lepšie v legínach.
PS: Autor pri písaní musel googliť nebezpečné výrazy typu fat women in leggings a je dosť možné, že si trvalo poškodil svoj vkus.
