Viete, čo majú spoločné ožrani v dedinskej krčme, priaznivci konšpiračných teórii a vyplakávajúce mamičky na modrom koníku? Každý z nich Vám dá okamžite definitívnu odpoveď na otázku „Kto ovláda môj svet?!“
Švacnite túto otázku v miestnom pohostinstve a gulášik namiešaný z blavákov, čo vykorisťujú Slovensko a maďarských podvratných živlov, čo lobujú na poníkoch proti Slovensku máte expresne na stole. Skúste to zavesiť na fórum modrého koníka a neuveríte, za čo všetko je zodpovedná svokra, manžel, svokor, manželovi kamaráti, svokry manželovych kamarátov, svokrine kamarátky, manželova rodina a niekedy aj manželova manželka. Priaznivcov konšpiračných teórii sa to radšej ani nepýtajte, na to, aby ste pochopili odpoveď, by ste si najprv museli odpíliť zvršok hlavy, vybrať mozog, zmiešať v kýbli s hovnom v pomere 1:100, naliať naspäť do lebky, zalepiť zvršok hlavy a pár dní sa vyvarovať prudkých pohybov. Ale zase, konečne by ste si mohli naplno vychutnať nejaký slovenský denný seriál.
Ak by sme previedli integráciu, vyšlo by nám z toho napríklad, že náš život ovláda naša svokra, ktorá býva v Bratislave, jazdí na poníkovi a je členom židoboľševickej lobby. Ale také jednoduché to nie je. Teda, ak máte viac, ako 2 roky. Dvojročné deti totiž na 100% vedia, kto je tu šéfom.
SOM TO JA!
priam prýšti z ich osobnosti. Každé dieťa na Vás pozerá zvrchu, neviem ako je to možné, keďže väčšina ľudí je fyzicky vyšších, ale malé deti proste na vás pozerajú zvrchu, postoj a držanie tela jasne vyjadruje, kto to má pod palcom, a hierarchia rolí je daná. Master/slave. Keby ste si aj zobrali rebrík, vydriapali sa na vrch, pozreli dole a chceli víťazoslávne zakričať „Čo teraz, ty malý nadutý zasran!?“ tak tesne predtým by sa vám dieťa pozrelo do očí a ste tam, kde ste boli predtým. Nižšie. A tam aj patrí každý debilko, čo si kúpi rebrík len preto, aby sa cítil rovnocenný s malým deckom. Absolútne sebavedomie dieťaťa potvrdzuje aj fakt, že neuhne pohľadom. Ak by ste aj chceli očný súboj, uprene pozerali a čakali, že uhne pohľadom, tak sa možno dopracujete k tomu, že dieťa odvráti zrak, čo ale nie je to isté ako uhnúť pohľadom. Tesne predtým si však prečítate veľkým neónovými písmenami v jeho očiach „Prečo na mňa tento kretén tak civí?“ A to je to lepšie zakončenie. V horšom prípade ešte dieťa zareve „Mamááááááá, ujo pozerá!“ To je veta, čo osamelý muž na detskom ihrisku plnom mamičiek nikdy nechce počuť, verte mi. Jeden malý problém nastáva, keď sa viac takýchto pánov univerza stretne na pieskovisku. Nevyhnutne musí nastať situácia, že dôjde k prieniku dvoch malých vesmírov, zahrnujúcich lopatku, vedierko, pár formičiek a medzi-ego-galaktický konflikt je tu. Namiesto svetelných mečov a laserových diel sa používajú zbrane menej efektné a ničivé, ale hrabličky v oku, alebo rana vedierkom do nosa nie sú tiež žiadne terno. Po pár takýchto stretoch sa dieťatku jeho predstava neobmedzeného vládcu začne rozpadať ako malomocný na trampolíne a prichádza zmena paradigmy.
ŠÉFUJE TU MAMA A OCKO!
Alebo iba mama, iba ocko, mama a stará mama, ocko a stará mama, ocko a starý ocko, iba starý ocko a stará mama a všetky ďalšie netradične tradičné kombinácie. Tu sa vývoj niektorých jedincov zastaví a do konca života ustrnú v tejto fáze. Veď všetci poznáme tých 40–tnikov, čo sa bez toho, aby zavolali mamičke a oteckovi nedokážu ani rozhodnúť, či si majú najprv vyšpárať nos a potom ísť na wc, alebo naopak.
Sladký pocit istoty, že vieme presne kam sa obrátiť s väčšinou prosieb a z ktorej strany príde facka, je rozbitý prvými rokmi povinnej školskej dochádzky, keď post vládcu galaxie a priľahlých dedín prevezme pani učiteľka a pán riaditeľ. Z pohľadu dietka iba na krátku chvíľku, z pohľadu niektorých atráp pedagógov im ale tento post patrí doživotne. Potom sa to začne všetko komplikovať. Stúpa vzdelanie, vek, mladému človiečikovi sú dospelými a rozumnými ľuďmi vštepované prvé morálne hodnoty, potrebné na prežitie v súčasnom dynamickom a náročnom svete, ako napr. bezohľadnosť, arogancia, oportunizmus a bezcharakternosť, okorenené štipkou nejakej tej nenávisti k američanom, rusom, ateistom, katolíkom, evanjelikom, židom, alebo komukoľvek, na koho sa dá zvaliť, že sú použiteľní pre život ako jeden útržok hajzelpapiera pri sračke. Chvalabohu, netrvá to dlho, príde puberta a chlapi v tom majú opäť jasno, svet sa točí okolo , okolo, okolo, ehmmm, povedzme to takto, väčšina z nás sa stane nadšenými amatérskymi gynekológmi. Hlavný predmet nášho záujmu vidíme všade. Pozriem na gramofónovú platňu, vidím to tam. Rúra výfuku? Neprehliadnuteľné! Prenos z parlamentu? Páni moji, tam ich ale je. Robov ksicht na bilboarde? Tak toto je tá najväčšia piča, akú som kedy videl, zahučí v hlave fascinovanému divákovi.
Postupom času ale bombardovanie hormónmi ustane, nájdeme si niekoho, o kom si myslíme, že s ním dokážeme vydržať v dobrom i zlom, v šťastí i nešťastí, v zdraví aj chorobe, v Ikei aj na rybách. A ženy začnú počuť najprv veľmi nenápadný, časom ale silnejúci zvuk. Tik, tik, tik...a BUMMM!
NÁŠ ŽIVOT OVLÁDNE ŇUŇUŇU!
Do života nám vrazí malý vreštiaci uzlík, ktorý je ňuňuňu ešte aj vtedy, keď má „praženičku“ rozťahanú od palcov na nohách do polky chrbta. No čo ty môj malý pokladík? Ňuňuňu. Zakakuškal si sa? Áno moje zlatko!? Neboj, prebalíme, ňuňuňu...
Niekedy tie hodiny až tak hlasno ani netikajú, ale vzadu za miestnou diskotékou zlyhá starý kondóm, dva roky ožužlávaný mincami v peňaženke nejakého fakt milého chalana, alebo sme si s dvoma promile v krvi mysleli, že tá baba vraví pravdu o svojej gynekológom potvrdenej neplodnosti. Je to ale jedno, ŇUŇUŇU si nevyberá.
Človek je tvor slabý a nedokonalý, a keď mu život naservíruje sériu tvrdých direktov, povie si, že je to
BOŽIA VÔĽA
A tvrdo narazí. Teoreticky je Boh všemocný a vládne tu tomu, ale prakticky je to trochu inak. Keď totiž doťapkal posledný palec na Adamovi, pozrel naňho kritickým okom a povedal si „Toto vyzerá lepšie, ako tie tlsté zubaté dinosaury“, tak luskol prstami, oživil ho a dal mu slobodnú vôľu. Od tohto momentu až do príchodu Evy sa datuje obdobie skutočnej slobody muža. Praktický dôsledok bol ale taký, že nemáme otravovať so žiadosťami, aby šmaril bleskom do suseda, nechal nás vyhrať v športke a do rána zmenil tú rôsolovitú vec od krku dole na model pre ďalšiu sochu Dávida, ale máme si to vybaviť/odmakať/zariadiť sami. Pre mňa jasný dôkaz nekonečnej Božej múdrosti.
Určite je množstvo ďalších faktorov, ktoré ovládajú váš život, ale nechám to na vás do diskusie. Ja ale presne viem, kto ovláda ten môj, a nech Boh chráni toho, kto sa opováži svojou zlodejskou paprčou šiahnuť na môj kýblik a hrabličky!
