Na prvú brigádu ma zlanáril kamarát. Písalo sa leto 1996, prázdniny boli v plnom prúde, takže moja prvá odpoveď bola  „Môžem osrať broskyne a jablká, radšej budem chodiť na ryby“.

Protiargument sa prihnal okamžite: „Bude tam plno báb!“ Sú ponuky, ktoré sa neodmietajú, svoje by Vám o tom povedal don Corleone, takže odpoveď „Tak dobre“ evidentne kamoša neprekvapila. Nikto sa nechce predsa zobudiť s konskou hlavou v posteli. Brigáda bola na 2 týždne, oberať marhule, jablká a broskyne. Naklusali sme v určený deň do sadu,  rozhliadli sa v dave okolo seba, veru veru, okolo plno broskyniek, akurát dozretých, práce až až.

 

Vedúca nás rozdelila do skupín, hor sa do toho. Najprv marhule, pekné do debničiek, tie menej pekné do lekváru, tie najhnusnejšie tiež. Apropo lekvár, určite poznáte tie nechutné historky o tom, čo všetko ide do lekváru a salámy. Nie všetky sú úplne pravdivé. My sme napríklad nikdy nešťali do kontajnera. Bol strašne vysoko. Ale to, že tie pozberané marhule zo zeme nikto nepokropil aj iným dažďom ako letným, to vám zaručiť neviem.

 

Pri tejto príležitosti mi napadá, že som nikdy neskúšal, aký silný výtlak má moje čerpadlo. Je načase aktualizovať zoznam životných cieľov

  1. Napísať článok na dailymale
  2. Pozrieť si prenos z parlamentu
  3. Pozrieť si prenos z parlamentu a nekričať „Zmrdi! Zmrdi!“
  4. Došťať vyše hlavy
  5. Zarobiť prvý milión
    .....

Zhruba po týždni prišla vedúca a zahlásila, že je čas na obratie broskýň. Zaznelo pár trápnovtipných dvojzmyslov so slovom „broskynka“ v spojení prívlastkov mladá, šťavnatá, zrelá atď. Puberťácky humor, sofistikovaný asi ako násada od lopaty, pozorovateľný v akejkoľvek skupinke adolescentov, v nadkritickom množstve sa vyskytuje ešte napr. aj v silvestrovských show. Smiech nás prešiel onedlho. Čo už také strašné sa môže stať pri zbere broskýň? Preješ sa a chodíš srať každú pol minútu? No hahaha (trápny, silený smiech). Potkneš sa, spadneš na 60-ročnú, 120- kilovú vedúcu, ktorá si to zle vysvetlí, zavolá ťa do skladu, vyplní východ svojím telom a preriekne vetu „Ukáž mi, aký si chlap!“ No hahaha (priškrtený, zúfalý smiech, skôr vydesený kvikot). Opäť vedľa.

 

Rozmýšľali ste niekedy, prečo sa tomu orgánu, okolo ktorého sa točí svet, hovorí niekedy tak hnusne lascívne „broskynka“? Lebo sa na ňu trochu podobá, áno, ale je tam ešte jeden element. Chĺpky. Chlpy, ktoré čakajú na svoju príležitosť, tvária sa nenápadne a neškodne, kým trónia na pár plodoch v debničke. Ale keď sa ich zozbiera veľa na jednom mieste, zaduje do toho vetrík, tak sa naserú úplne všade, do vlasov, do nosa, do úst, za golier, prisámvačku, že keď som si uprdol, tak sa mi z riti jemne prášilo.

 

Nielenže sú vtieravé, ale keď je vonku 35, tak tento bordel v kooperácii s potôčkami potu, rinúcimi sa práve tam, kde to najviac svrbí,  vytvorí  pichľavú škrabúcu vrstvu, takže máte pocit, že vás niekto zabalil do sklenenej vaty a teraz vami valcuje trávnik.

 

Oberanie jabĺk nám toto broskyňové utrpenie ale vynahradilo. Odtrhnúť, odložiť, pozrieť na kozy naľavo. Odtrhnúť, odložiť, pozrieť na kozy napravo. Vzdychnúť si a zase znova. Už chápem, prečo sa v biblii spomínajú jablká práve s súvislosti s rajom. Toto by som vedel robiť večne, len škoda, že je to tak slabo platené.

 

 Po dvoch týždňoch prišiel čas pláce, nastúpili sme pred takú plechovú búdu, von vyšiel chlapík, chvíľku stál a pozeral na nás, známa to taktika na utíšenie davu, počkal, kým sa šum utíši a zvolal na celé naše zhromaždenie.

 

„Mrzí nás to, ale dostanete iba 15% z výplaty a každý z Vás nám ešte musí uhradiť manipulačný poplatok vo výške 20% pôvodej mzdy“.

 

Na chvíľku sa rozprestrelo ticho. Potom z davu náhle vyletel kŕdeľ faciek a v tesnom závese za ním nasledovalo stádo kopancov. Toho smrada sme ešte vyzliekli, vyváľali v broskyňových chlpoch, každý mu našťal na hlavu a na chrbát sme mu vytetovali šípku s hrotom smerujúcim k jeho zlodejskej riti  a umiestnili nad ňu nápis „Neklopať, rovno vstúpte“. Chceli sme ho aj zavrieť do skladu s vedúcou, ale to by už bola pomsta a nie trest.

 

Toto sa, samozrejme, nestalo, ale nejak takto si predstavujem spravodlivé riešenie kauzičky Váhostav. V skutočnosti sme dostali cca 1500 SK na ruku, čo ani na tú dobu nebola nejako závratná suma, ale nepeňažné benefity som si už vybral dávno predtým, takže z mojej strany bola spokojnosť.

 

Ďalšiu brigádu na strednej škole nám sprostredkovala učiteľka, ktorej muž vlastnil nejakú firmu na spracovanie dreva. Že vraj potrebuje mladých mužov, čo si chcú trochu zarobiť. Jej muž, nie ona. Od nej by som sa dal ukecať aj zadarmo.

 

Tenký majiteľ firmy v ešte tenšom čiernom roláčiku, slušivých plandajúcich nohavicach a s decentnou tridsaťkilovou zlatou retiazkou na krku (ja tú pani učiteľku fakt nechápem) ma zobral do veľkej haly, v hale bola menšia miestnosť, v miestnosti nádrž, vedro a kôpka drevených hranolov poukladaných na zemi. Nasledovalo krátke zaškolenie:

A. zober hranol z kopy
B. namoč hranol
C. odlož hranol na druhú kopu

 

Nič ťažké, zvládol by to aj priemerný poslanec parlamentu. Jeho ponuka znela, že keď ponamáčam tieto hranoly, potom pôjdem robiť zaujímavé, ducha, myseľ a telo obohacujúce činnosti. Je to možné? Je možné, že na osudom stíhaného chlapca z dediny, ktorého oserie ešte aj lastovička v zime, konečne vycerilo šťastie svoje pestované šestky? Pustil som sa do práce s vervou prevelikou, za socíku by ma ocenenie úderníka neminulo. (Práve som počul z rádia Kolesíka, to o tom, že by to zvládol aj priemerný poslanec parlamentu, beriem späť.)

 

Práca to bola monotónna, tak som si krátil čas rôznymi predstavami

Zober hranol z kopy
pani učiteľka vchádza  dverami, cez letné šaty jej presvitá slnko a vytvára jemnú auru okolo jej tela
Namoč hranol
zatvára za sebou
Odlož hranol na druhú kopu
zahľadí sa mi do očí a prehovorí na mňa
Zober hranol z kopy
nechceš si trochu oddýchnuť?
Namoč hranol
približuje sa ku mne istým krokom ženy, ktorá vie, čo chce
Odlož hranol na druhú kopu
zastane tesne predo mnou, cítim jej voňavku
Zober hranol z kopy
taký pekný chlapec, máš aj nejaké dievča?,
Namoč hranol,
prechádza mi prstom po hrudi 
Namoč hranol, namoč hranol, namoč hranol

 

Po 7 hodinách, keď som s pani učiteľkou povyvádzal v mojej mysli veci, pri ktorých by sa červenal aj Rocco Siffredi, a ona neprišla!!! som pochopil, že život je cynická sviňa a šťastie sa na mňa dnes neusmialo. V záchvate zúfalstva a zúrivosti som si povedal, že posledné dva hranoly neodložím na kopu, ale  počkám si na čierny tenký roláčik, jeden mu  rozmlátim  o hlavu a druhý mu aplikujem tak, že kolonoskopia požiarnou hadicou sa mu bude zdať ako detská zábavka. Prehltol som ale svoj hnev a vydržal poctivo do konca.


Koľko som tam zarobil, si už nepamätám, ale keby som si ľahol na námestie a položil pred seba šiltovku, tak by som možno za ten čas vyzbieral viac.

 

Pokračovanie nabudúce.