Manželský pár večeria v štýlovej reštaurácii. Obaja si krájajú mäsko, občas sa na seba usmejú a spôsobne si odpijú z vína. Zrazu sa manželka pomýli a dá si do úst namiesto vidličky nožík. Muž očervenie, postaví sa a na celú reštauráciu skričí: „Bontón, kurva, bontón!“
Vážení športoví priatelia, iste už tušíte, čo som týmto úsmevným (dúfam) úvodom chcel povedať. Prosto existujú miesta, kde je potrebné dbať na bontón, etiketu a slušné správanie nepomerne viac, ako na miestach iných. Keď ste v lese na grilovačke a oštíte mladú vŕbu, nikto sa nad tým nepozastaví (teda samozrejme okrem toho, ktorý pod ňou akurát zvracia). Avšak ak ste v reštaurácii a rozhodnete sa ošťať agávku v strede miestnosti, musíte počítať s tým, že budete z reštaurácie veľmi rozhodne a nekompromisne vypoklonkovaní. Nehovoriac o tom, že slečna, s ktorou ste si vyšli na rande, to ocení minimálne celoživotnou blokádou všetkých vašich telefónnych čísel (aj tých, ktoré si ešte ani neplánujete založiť).
Jedným z týchto miest, kde bontón patrí k výbave každého správneho návštevníka, sú aj novodobé semeništia hriechu – wellnessy. Niežeby vás odtiaľ niekto plánoval vyhadzovať za nevhodné správanie (aj keď vraj aj také videá sa dajú nájsť, kamoš spomínal). Avšak miesta, kde sa intímne partie jednotlivca dostávajú tak blízko k intímnym partiám (a zrakovému ústrojenstvu) iných ľudí, by mali byť spojené s určitou úrovňou správania sa. Každopádne, nie je dôvod na akékoľvek prejavy stresu (s pásom cudnosti alebo páskou cez oči vás dovnútra aj tak nepustia), pretože je tu pre vás môj skromný návod, ako sa (ne)správať vo wellnesse.
1, Plachta – nutnosť, alebo zbytočný kus textilu?
Skúste si predstaviť nasledovný scenár: len tak si ležíte v saune, rozjímajúc nad tým, či máte stále vlastné oči, alebo sa už premenili na volské, a zrazu chlapík, ležiaci nad vami sa rozhodne ísť ochladiť svoje hriešne telo. Zrazu sa váš krásny výhľad na strop sauny zatemní a váš zasnený pohľad do nebies sa nútene zastaví na dotyčného šporkaske, ktorá sa vám lenivo, ale zároveň noblesne zahompáľa medzi očami. Viem si predstaviť, že prevažnej časti populácie to nemusí byť najpríjemnejšie. Prežiť prežijú, ale určite o tom nebudú rozprávať vnúčatám ako o najlepšom zážitku svojich mladých čias. Zlaté pravidlo ešte z čias rímskych kúpeľov znie: pokiaľ si tak blízko, že dotknutá osoba nemá kam odvrátiť zrak (t.j. tvoj holubníček jej zakrýva celú panorámu), zahaľ sa tou plachtou. Je tam na to (druhou, jednoduchšou alternatívou je taktné prehodenie vašej plachty dotknutej osobe cez hlavu, pokiaľ sa vy nevymrochtáte z lavičky a nepostavíte na zem. Táto alternatíva má pracovný názov Andulka).
2, Jaccuzi – keď to šimrá
Jaccuzi je wellnessová kategória sama o sebe. Sú inštitúcie, kde sa do jaccuzi lezie v plavkách (skvelá zábava je nechať si voľné plavky a zabávať sa na nekontrolovateľnom raste ich objemu pôsobením bublín). Tu je to z hľadiska bontónu jednoduché, snáď len jedno upozornenie – keď je v jaccuzi pre ôsmich sedem ľudí a je v nej voľné miesto akurát na 93,5 percenta objemu vášho cteného zadku, neznamená to, že máte právo prísť, chytiť susedov za ramená, vhupnúť medzi nich a spraviť si miesto poloerotickým povrtením bokov a následným prisadnutím trysky.
Horšie je to vo wellnessoch, kde sa aj do jaccuzi chodí na Adama (alebo na Evu, rozdiel snáď poznáte). Výskumy jasne preukázali, že zakiaľ sa do jaccuzi zmestí 6 ľudí v plavkách, rovnakí ľudia bez plaviek sa tam zmestia maximálne štyria. Je to logické – veľkosť vašej požadovanej zóny komfortu sa zvyšuje exponenciálnym radom s mierou odhalenia telesných partii, ktoré si tak radi nechávame hýčkať tryskami.
V podstate z toho vyplýva, že predtým, ako sa rozhodnete vliezť do jaccuzi s inými ľuďmi, skontrolujte si, či majú plavky alebo nie (mne osobne sa veľmi osvedčili potápačské okuliare, respektíve baterka), počet holých ľudí vynásobte bulharskou konštantou 2. Ak je výsledok viac ako 6, sadnite si opodiaľ tak, aby ste mali výhľad na situáciu. Akonáhle uvidíte, že z jaccuzi niekto vychádza, rozbehnite sa a elegantným skokom premiestnite svoje telo do stredu jaccuzi. Týmto postupom zabezpečíte absolútny súlad vášho pobytu vo wellnesse s prísnymi pravidlami bontónu.
3, wellness-profík vo fínskej saune
Poznáte to. Sedíte v suchej saune, teplomer hlási príjemných 80 stupňov v tieni. Lak z nechtov na Vašich nohách sa vpíja do dreva a vy intenzívne premýšľate, či je fakt pravda, že po 4 pivách sa do sauny ísť nepatrí. Z chmúrnej kontemplácie o infarkte a o tom, ako vaše spotené telo budú navliekať do pohrebného obleku, vás vytrhne otvorenie dverí. Vojde muž, plachta ledabolo prehodená cez bedrá, široký úsmev na perách. Jeho nonverbálna komunikácia vyjadruje jasný message – som majster v saunovaní a ja najlepšie viem, čo je pre nás všetkých dobré. Nachvíľu si sadne, ale po pár sekundách sa postaví a chopí sa vedra aj s vareškou. Párkrát chrstne obsah varešky na kamene, ale následne zhodnotí, že je to príliš málo. Varešku teda odloží a vyleje tam rovno celé vedro. Chvíľku rozmýšľate, či ho nemáte upozorniť, že parná sauna je vedľa a para tam dokonca už aj je, ale jeho charizma a nesporné bohaté skúsenosti vás zarazia. O pár minút dostávate infarkt a spotená tvár wellness-profíka je tá posledná vec, ktorú na tomto svete vidíte.
Veľactený káder dailymale, pevne verím, že vaša inteligencia je natoľko briskná, že pri tomto bode nemusím ponaučenie explicitne sformulovať a môžem ho nechať vyplynúť, ba priam vyprýštiť z vašich sŕdc.
4, small-talk v tepidáriu
Áno, chápem, že fľaška vína v jaccuzi človeku rozviaže (aj) jazyk.
Áno, chápem, že ste v parnej saune videli niečo epické.
Áno, chápem, že tie vyhrievané kamenné kreslá v tepidáriu vám robia tak dobre na kríže.
Je super, že sa o týchto zážitkoch chcete podeliť aj s priateľmi, ktorí sa močia a sušia s vami. Prosím, ak už to musí byť, šepkajte a nechajte ostatných oddychujúcich mierumilovne spať, respektíve sa v kľude oddávať pôsobeniu vlhkého tepla v saune. Alebo sa zamknite v ľadovej miestnosti, tam sú povolené dokonca aj úzkostné výkriky.
Nakoniec mám pre vás špeciálny tip na ultrasenzuálny zážitok pre otrlých wellnessových vajčákov. Je však dosť náročný na lokáciu konkrétneho wellnessu. Totiž, musí byť umiestnený v centre mesta vo viacposchodovej budove, ideálne na čo najvyššom poschodí s výhľadom na celé mesto. V Žiline jeden taký wellness máme. Postup je nasledovný:
Užívame si klasický proces saunovania so všetkým, čo k tomu patrí. Keď máme pocit, že už toho bolo dosť a že ak rýchlo neujdeme, naša pečeň sa začne restovať aj bez cibuľky, postavíme sa, slušne pozdravíme a opustíme priestor sauny. Zamierime priamo k sprchám alebo vedru s ľadovou vodou. Záleží, odkiaľ je lepší výhľad. Pokiaľ sme príslušníkmi klubu Cudných saunovačov, zložíme si z bedier plachtu, ináč tento bod preskočíme a zamierime rovno pod vodu. Keď sa dôkladne ovlažíme a privodíme si pocit blaženosti, pristúpime priamo k presklenej stene, odkiaľ sa nám črtá výhľad na celé mesto. Pozor, plachtu je potrebné nechať tam, kde sme ju odložili pred sprchovaním. Ergo, je potrebné byť nahý. Následne mierne rozkročíme nohy, zahľadíme sa na panorámu večerného mesta (večer nás lepšie vidno zdola), dáme si ruky vbok, prípadne za hlavu, zhlboka dýchame a užívame si pocit, že nám celé mesto leží pri...... nohách. Ten pocit neohrozenej mužnosti naozaj stojí za to riziko, že sa na Vás práve smeje polovička mesta s ďalekohľadom. Následne zoberieme svoju plachtu a pokračujeme v neviazanom užívaní krás wellnessu.
Vážení priatelia a sympatizanti wellnessov, týmto sa s vami lúčim, prajem Vám veľa intenzívnych prežitkov vo wellnessoch a zároveň otváram plodnú diskusiu, ktorej výsledkom by mohol byť zoznam ustanovizní, ktoré sa oplatí navštíviť.
Kneippovmu kúpeľu zdar!
