Dnešný článok by sme mohli začať citátom: „Práca so zákazníkmi je peklo“ (Milan Lasica). To by nám na úvod asi objasnilo všetko, pretože slušných a normálnych zákazníkov nám chodilo ako šafranu.
Bublinárskych zákazníkov by sme si mohli rozdeliť na rôzne miniskupinky a následne by som vám rád predstavil našich pravidelnejších exotíkov.
- Normálni– prišli, vybavili sme a spokojní odišli.
- Mimozemšťania – týchto sme našťastie nemali veľa ale v pamäti mi zostali naveky vrytí nasledovní:
Prišla pani. Už keď čakala v rade videli sme na nej, že sa niečo deje, v očiach sa jej zračil strach. Mali sme pocit, že jej možno prišla vysoká faktúra a ideme zjednávať, či by sme to nevedeli nejako znížiť. Ale chvalabohu, skôr žiaľbohu sme sa mýlili. Pani prišla a povedala nám, že odkedy si kúpila u nás nový telefón, tak neustále za sebou počuje kroky. Niekto, alebo skôr niečo ju vraj prenasleduje. Keď kráča, tak počuje za sebou kroky, ale keď zastaví, tak jej prenasledovateľ zastaví tiež, pretože kroky už nepočuť a vždy keď sa otočí tak za ňou už nikto nie je. Pani sme s ľútosťou oznámili, že tento problém vyriešiť nevieme a nech skúsi pohľadať pomoc niekde inde.
Náš druhý v poradí bol pán, ktorý nám prišiel večer na pobočku a s vážnym hlasom nám oznámil, že už si neželá, aby ho mimozemšťania odpočúvali. On vie, že to nerobíme my, ale vždy, keď telefonuje, tak počuje jemné šumenie, niekedy i zvláštne hlasy. Nakoľko nemáme s mimozemšťanmi spísané rámcové zmluvy, bolo vyriešenie tejto požiadavky celkom náročné, pretože pán nechcel odísť, kým mu nepomôžeme. Tak nakoniec pristúpil starší kolega, ktorý ma poslal na bok, priklonil sa k pánovi a spýtal sa ho tajomným hlasom, či je teda vážne rozhodnutý, že máme mimozemšťanom zrušiť možnosť ho odpočúvať? Nakoľko zákazník s nadšením prikyvoval, tak mu oznámil, že výnimočne to preňho spraví, ale nech to neprezradí ostatným zákazníkom, pretože by sme mohli mať problém. Nakoniec kolega spomaleným pohybom stlačil tajné tlačítko (Enter) na klávesnici a pán si z hlboka vydýchol, poďakoval sa a spokojný odišiel.
- Smraďoši – sem zaradujeme prevažne ľudí z ulice, ktorý si k nám chodili „nabiť telefón“ pretože oni si nemajú kde po a) dobiť baterku, prípadne po b) za pár šušňov dobiť kredit. Pravidelne sme s nimi bojovali, nevedeli totiž pochopiť, že im nevieme kredit dobiť v ľubovoľnej hodnote ako 1 EUR či iné čiastky, ale máme v systéme presne stanovené hodnoty a nie, bohužiaľ my im nedoložíme. Ich telefóny boli vo fatálnom stave a špinavé, že by ste sa ich nedotkli ani v gumených rukaviciach. Ich aróma zblíženia fungovala na 100%, pretože ak oni stáli pri našom stolíku, ostatní zákazníci stáli natlačení na konci predajne a držali si nos, či dýchali ústami.
- Vyjebaní neplatiči – túto skupinku sme hejtovali asi najviac. Boli to najväčší debili, nevedeli sa chovať a pravidelne vrieskali na celú pobočku. Každému sa môže stať, že pozabudne zaplatiť faktúru, ale našťastie vám prišla SMS aby ste ju uhradili. Následne vám prišla prvá a druhá upomienka, tiež formou SMS. Nasledovalo obmedzenie služieb a konečným krokom bolo úplné odpojenie čísla. Naši debilkovia chodievali väčšinou až po úplnom odpojení a bolo vidieť, o čo im ide už pri vkročení na pobočku. Niesli sa ako dvojeuráčka do banky, ale zároveň boli červení od nasratosti. Prebiehalo to asi nejako tak, že pánko podnikateľ prišiel k stolíku a zreval na vás, že ako sme si to my kokoti dovolili ho odpojiť a nech ho ihneď zapojíme, lebo zavolá do Hnojky a spraví nám reklamu, ako vyjebávame so zákazníkmi. Tak sa snažíme pána ukludniť, neúspešne, žiadame doklady totožnosti a otvárame si jeho profil. Tam vidíme, že pánko platí všetky faktúry po splatnosti a teraz má dokonca 3 neuhradené. Snažíme sa mu objasniť situáciu, neúspešne. Kým pán neuhradí všetky faktúry, tak má skrátka smolu. Opäť si vypočujeme, akí sme kokoti, ale nakoniec pánko vytiahne prachy a dané zaplatí. Tu sa dostávame zase k problému, pretože pán chce, aby sme ho zapojili ihneď, okamžite a to, že my daný úkon nerobíme ho nezaujíma. Argument, že to zbieha automaticky systémom, neobstál tiež. Ľudia, prosím Vás, ak ste vyjebaní neplatiči, tak kurva držte hubu, prídite slušne, zaplaťte svoje dlhy a nerobte zo seba kokotov, pretože sa za vás často hanbia aj iní zákazníci!!!
- Do poslednej skupinky by som zaradil našich pravidelných exotíkov:
Pán Š bol vychrtlý, prešedivený a mierne zajakávajúci sa pánko v stredných rokoch, trpiaci buď alzheimerom alebo obsedantno kompulzívnou poruchou. Tento pán mal aktivovaný najmenší paušál a každý mesiac, v deň ukončenia fakturačného obdobia, prišiel na pobočku a nechal si dôkladne vysvetliť, čo presne má aktivované, ako to presne funguje a hlavne sme ho museli ubezpečiť, čo bolo dosť náročné, že mu daný program bude pokračovať i nasledujúci deň. Po asi hodine náročnej práce sa pán začal opäť pýtať tie isté otázky a tak ste zažívali deja vu a následne do tretice všetko dobré. Zakaždým ste mu zopakovali to, na čo sa prišiel spýtať nasledujúci mesiac znovu. Ak ste mu to povedali len 1x a snažili sa ho presvedčiť, že už ste mu to vysvetlili a máte aj iných zákazníkov, vynadal vám, že ho odmietate obslúžiť a neodišiel, kým si to naozaj 3x nevypočul.
Pani Milka sa síce nevolá Milka, ale tak sa volá jej priateľka na telefóne, zákazníčkine meno nevieme. Táto postaršia pani, večne obložená aspoň tromi nákupnými taškami, k nám chodievala asi každý týždeň. Bola to čiastočne úžasná klientka, nikdy od nás nič nechcela. Pani prišla, pozdravila, zložila si tašky, postavila sa do rohu predajne a zatelefonovala svojej kamoške. Telefonovala asi 5 až 10 minút, o všetkom možnom od toho, čo varia, čo robia, či ako sa pani Milka stratila v lese, keď šla na hríby a nakoniec ju našiel plakať pár metrov od chaty jej priateľ. Nakoniec sa nám vždy poďakovala a odišla. Snažili sme sa pani vysvetliť, že telefón môže používať hocikde a že naša pobočka nie je telefónna búdka, ale márne.
Pán „Haló svet“ bol starší pán s paličkou a baretkou na hlave. Tento pánko vždy prišiel a chcel aktivovať balík „Haló svet“ (nič také neexistuje). Pánko chcel volania do sveta, 50 minút do krajín ako je Rusko, USA či iné vzdialené krajiny. Pánovi sme dané aktivovali a následne nás prišiel zdrbať, prečo sme mu účtovali niečo naviac a nenechal si vysvetliť, že namiesto 50 minút prevolal skoro 100. A toto sa tiež opakovalo každý mesiac, jedinou výhodou bolo, že pán chcel vždy novú kartu a tam si nechal danú službu aktivovať.
Pri týchto zákazníkoch si človek skutočne uvedomí platnosť výroku, že ľudia sú rôzni, poväčšinou jebnutí. Dúfam, že sa vám posledná časť o bublinárovi páčila a v diskusii očakávam veľa ceckov a mačiatok.
