Upozornenie: v tomto článku nebudú žiadne negatívne hodnotenia, ani negatívne emócie a názov nie je myslený ironicky.
Ja naozaj Tatry milujem a trávim v nich toľko času, koľko sa dá. Čo znamená menej, ako by som chcela, ale primerane mojim možnostiam.
Týmto príspevkom by som chcela pomôcť istej skupine ľudí, s ktorou sa bežne stretávam a možno ju charakterizovať napr. takto:
Vystúpia z lanovky na Hrebienku a kukajú na debilníku, kde sú, kam by mohli z Hrebienka ísť a čo vôbec majú robiť, keď už sú v tých Tatrách.
Majú zaplatenú lanovku na Lomničák (observatórium na Lomnickom štíte) s veľkým časovým odstupom medzi jazdou na Skalnaté pleso a jazdou na Lomničák a sedia 3 hodiny v reštike na Skalnatom plese.
Prechádzajú sa okolo Štrbského plesa.
Prechádzajú sa po Starom Smokovci/Novom Smokovci/Tatranskej Lomnici.
Skoro vždy majú v očiach otázku: to toto sú tie Tatry? To na to sme sem prišli?
Áno, sú to Tatry, Vysoké Tatry, ale vo veľmi light verzii. Ak si chcete užiť Tatry v tom pravom slova zmysle, treba trochu chodiť. Je x možností, ako začať s postupným spoznávaním Tatier. Uvediem niekoľko začiatočníckych kombinácií s postupným pridávaním obtiažnosti a s plynulým prechodom na ikonické výstupy na vysokohorské chaty alebo nejaké tie štíty.
Veľmi vhodná začiatočnícka trasa, a to aj v prípade, ak oplývate deťmi schopnými samostatnej chôdze, je napr. vyviezť sa lanovkou na Hrebienok a urobiť okruh cez Bilikovú chatu, vodopády, na rainerku (Rainerova chata) a z nej späť na Hrebienok. Zdatnejší môžu pridať ešte výstup na Zamku (Zamkovského chata).
Rovnako začiatočnícky príjemná je zostupová trasa zo Skalnatého plesa, na ktoré sa môžete vyviezť lanovkou (dúfam, že nejaké love od ja a ty mi dôjdu, už druhý a nie poslednýkrát im nahrávam na biznis, uspokojím sa so zľavneným pobytom, go pass už mám) na Zamku, až na Hrebienok a buď zísť lanovkou do Starého Smokovca alebo pešo po asfaltke, či chodníku.
Okrem obligátnej prechádzky okolo Štrbského plesa môžete vyskúšať vyšliapať na Popradské pleso, alebo rovno zvoliť jednoduchšiu verziu po prístupovej ceste zo zastávky Popradské Pleso do destinácie rovnakého mena. Môžete to spojiť s návštevou symbolického cintorína. Psy, deti, kočiariky, bicyklíky vítané.
Predísť zbytočnému vysedávaniu v reštike na Skalnatom plese (aj keď pripúšťam, že nejaké indoor aj outdoor aktivity najmä s deťmi tu sú možné), pri čakaní na časenku na jazdu na Lomničák môžeme tým, že na Skalnaté pleso sa vyvezieme tak, aby sme tam netrčali 3 hodiny (toto považujem za radu na nezaplatenie, znie banálne, ale neverili by ste, koľkým ľuďom to jednoducho nedôjde) alebo využije čas na výstup na Svišťovku.
Ak sme zvládli podobné typy trás, môžeme sa smelo pustiť do spoznávania Tatranskej magistrály, červeno značeného turistického chodníka, ktorý v podstate spája Štrbské pleso so Skalnatým plesom. Je niekoľko možností, ako sa napojíte ma magistrálu, najčastejšia je už spomínaný nástup zo Skalnatého Plesa, alebo z Tatranskej Polianky s výstupom na Sliezsky dom, alebo cez Ostrvu, na ktorú začína výstup na Popradskom plese.
Magistrála je viac-menej horizontálna trasa, ak si odmyslíme, že sa na ňu musíte dostať. Je treba skúsiť nejaké výstupy nahor.
A tu sa dostávame do fázy High Tatras Vertical.
Ta najlepša zabava začina.
Chaty. Vysokohorské chaty s ošľahanými a zocelenými nosičmi, mladými, dlhonohými devami v kockovaných flanelových košeliach, s rozviatymi dlhými vlasmi a zasnenými pohľadmi (dobre, frko, ideš. Poznáš realitu lepšie ako ja.)
Na začiatok sa uspokojíme s úplne jednoduchým výstupom na brnčalku (Chata pri Zelenom plese), čo ešte nemožno považovať za vertical level, ale má to v názve chata a preto ju spomínam v tejto časti rukoväte.
Mierny vertical level je zbojníčka (Zbojnícka chata), niekoľkokrát vyhorená, vždy znovuzrodená, ktorú dosiahnete výstupom po Veľkej Studenej doline, so začiatkom na rozchodníku nad rainerkou (Rainerova chata).
O trochu náročnejší výstup je na térynku (Téryho chata), na ktorú Vás dovedie chodník od zamky (Zamkovského chaty) a v Malej Studenej doline si užijete trochu stúpania v mierne náročnejšom teréne. Bonusom pri tomto výstupe je, že skoro celú trasu udržiavate očný kontakt s chatou, čo môže byť buď motivujúce a tešíte sa z každého zistenia, že ste bližšie k cieľu, alebo naopak, od prvej chvíle, keď u zbadáte, pixujete, že to teda kam sa máte yebať.
Chata pod Rysmi. Na legendárnu tatranskú chatu tohto mena, spojenú s nemenej legendárnym chatárom a nosičom Viktorom Beránkom, sa dostanete počas fundamentálneho výstupu na Rysy. Od rozchodníka tesne pred Popradským Plesom by ste sa na Rysy, so zastávkou na chate, mali dostať za nejaké 3,5 hoďky.
(Tu si dovolím tento vstup: alizee odporúča Rysy z poľskej strany. Autobus Vás vypľuje v Tatranskej Javorine, odšliapete si nudné 2 hoďky na Morskie oko a potom ide výživný, vyše trojhodinový výstup s vyvrcholením na reťaziach (nemám na mysli TO, ale ukončenie výstupu). Sú tam aj úseky, kde vyslovene reťaze nemusíte použiť, ak sa nebojíte použiť všetky štyri končatiny pri výstupe, dá sa miestami pekne vyjsť aj bez reťazí. Z vrcholu dosiahnutého z poľskej strany sa pekne prekotíte na slovenskú a ste doma. Mňa osobne sa táto verzia páči viac, ako slovenská).
Ideálne je, keď si pre výstup na Rysy zvolíte ktorýkoľvek iný termín, než je víkend s celonárodným výstupom na Rysy. Môže sa stať, že na žabákoch (Žabích plesách) to vzdáte, lebo zaradenie sa do výstupovej kolóny presahuje Vašu mentálnu zdatnosť.
Ďalší fundamentálny výstup je Kriváň. Rovnako ako Rysy býva predmetom enormného záujmu a rovnako má akcie typu celonárodného výstupu. Trasa začína a končí na Troch studničkách. Nebojte, za 6 hodín to dáte. Ak ste machri, tak nebudete trapošiť výstupom z Troch studničiek, keď môžete ísť dlhšou trasou zo Štrbského Plesa.
Ďalšie populárne výstupy: Jahňací štít, Kôprovský štít, Slavkovský štít, Východná Vysoká, prechod Priečnym sedlom, sedlo Prielom. Všetko klasické značkované turistické trasy, ku ktorým potrebujete trocha kondičky a skilly prekonávať terén istený technickými zabezpečovacími zariadeniami, t.j. použitie reťazí, rebríkov.
Pomaly sa dostávame na top level bežného turistu, na výstupy s horským vodcom.
V hitparáde popularity si prvé miesto drží výstup na Gerlach. Toto je fenomén, ide o ikonický kopec. Kto by nechcel na vlastných nohách a rukách prejsť ponad kotol, ktorý rozďavený charakterizuje Gerlach, čím je rozpoznateľný a nezameniteľný v panoráme Tatier. S horským vodcom a s maximálne dvomi ďalšími spolulezcami zažije výstup (aj zostup), počas ktorých leziete, preskakujete, balansujete na úzkej rímse, preťahujete sa úzkymi štrbinami, aby ste na vlastné oči videli a dotkli sa kovového kríža na vrchole Gerlachu. Spolok horských vodcov alebo individuálni sprievodcovia majú v ponuke množstvo výstupov, stačí si vybrať alebo dohodnúť výstup na mieru. Internety sú plné týchto služieb, dostupných ako v letnom, tak aj v zimnom období.
Toto bol môj subjektívny a v podstate na vlastných nohách odskúšaný tatranský vývin. Oveľa viac som toho nevymenovala ako vymenovala.
Pochopiteľne, dá sa začať aj opačne, okúsite výstup na Gerlach a potom chcete spoznať aj to ostatné, čo Tatry ponúkajú (moje první byla térynka).
Tatry sú krásne a nech sú okolo nich nalepené akékoľvek biznisy, záujmy a snahy, budú tu vždy. Je len na nás, či ich chceme spoznať a užiť si ich.
