Pojem „dokonalý zločin“ je podľa mňa dosť pofidérny, keďže dokonalý je podľa mňa taký zločin, o ktorom sa ani nevie, že zločinom je (napríklad existencia dane z pridanej hodnoty), ale v histórii zločinu sa vyskytli prípady, ktoré ak nie sú dokonalé, tak minimálne zaujímavé, či už z pohľadu invenčnosti, drzosti alebo originality.
Samozrejme, ešte disclaimer: nižšie uvedený text nie je návodom, podnecovaním ani podporou kriminality.
$108 miliónov
Jednou z najúčinnejších taktík na dosiahnutie čohokoľvek je využitie momentu prekvapenia. Ak človek nie je pripravený čeliť istým životným situáciám (a tých je väčšina), a tie sa udejú dostatočne rýchlo, tak ho zvalcujú skôr, ako sa stihne spýtať, že čo sa to kua deje. Ak ste v predchádzajúcej vete spoznali svoj ľúbostný život, tiež dobre, ale ja som mal na mysli napríklad prepad klenotníctva. Asi najepickejšia lúpež lesklých kameňov a kovov sa odohrala pomerne nedávno, a to v decembri 2008 v parížskom klenotníctve siete Harry Winston. Krátko pred záverečnou doň vošli štyria muži, z ktorých traja boli zamaskovaní ako ženy. Okrem blond parochní mali so sebou magnumy 357-ky a ručný granát. Ani nie za 15 minút si privlastnili diamanty, rubíny a iné drahé kamene za asi 108 miliónov dolcov. Lupičov nikdy nechytili, no predpokladá sa, že išlo o známy srbský gang zvaný Ružoví panteri. Príznačné.
¥300 miliónov
Ešte lepšie je, keď si moment prekvapenia vytvoríme sami. Čo sa podarilo týpkovi v Japonsku v roku 1968 pri prepade obrnenej dodávky banky Nihon Shintaku Ginko. Prezlečený za policajta zastavil dodávku s odôvodnením, že ide skontrolovať, či sa v nej nenachádza bomba. Keďže v rovnakom čase hrozili práve tejto banke bombovými útokmi, štyria strážnici si radšej vystúpili. A keď sa spod auta ozval výbuch, zjavil záblesk a dym, samozrejme zobrali nohy na ramená. Čo už ale nevedeli, že tieto svetelné a zvukové efekty boli len výsledkom pôsobenia vystrelenej svetlice, takže zatiaľ čo utekajúci strážnici rozmýšľali, kde vziať náhradnú spodnú bielizeň, falošný policajt nastúpil do auta a ufujazdil aj s 300 miliónmi jenov. Samozrejme, že ho nikdy nechytili, aj keď sa našlo asi 120 kusov stôp, v hre bolo 110 tisíc podozrivých a vyšetrovali to stovky policajtov. A najdivnejšie na tom je, že sme to ešte nevideli v žiadnom filme...
$200,000
Čo sme ale vo filme videli, je príbeh istého Dana Coopera. Teda aspoň tak si hovoril chlapík, ktorý nastúpil v novembri 1971 do lietadla na letisku v Portlande. Elegantne oblečený a s koženým kufríkom, potom čo si zapálil cigaretu (áno, v tých dávnych časoch sa v lietadlách ešte hulilo) a objednal si u letušky whisky, je podal papierik zhruba s týmto textom „V tomto kufríku mám bombu, ktorú použijem, keď budem musieť. Sadnite si vedľa mňa, toto je únos.“ Cooper požadoval 200 tisíc dolcov a štyri padáky na letisko v Seattli. Po pristátí prepustil všetkých pasažierov, v lietadle nechal pilota, kopilota a letušku. Prekvapivo nenasledoval gang bang, ale Cooper nariadil pilotovi letieť do Mexika vo výške 3 kilometrov. Krátko po vzlietnutí si však navliekol padák, otvoril dvere a vyskočil. Odvtedy o ňom už nikto nepočul a nenašlo sa ani telo. Prípad je preto aj po toľkých rokoch stále otvorený a ide o jediný prípad nevyriešeného zločinu v americkom vzdušnom priestore.
$100 miliónov
Samozrejme, nie každý má gule vykonať lúpež rambo štýlom, preto existujú aj sofistikovanejšie spôsoby. Až také sofistikované, že by sa z nich Georgeovi Clooneymu v Ocean’s Eleven pokrčila kravata. Lebo asi ani on by nevedel ukradnúť diamanty z najlepšie chráneného sejfu na svete, ktorý sa nachádza v Antverpách v Belgicku, a to dve poschodia pod Diamond Centrom, chránený zámkou so 100 miliónom možných kombinácií, tepelnými a pohybovými senzormi, radarom, magnetickými poľami, vlastnou bezpečnostnou službou a trojmetrovým robotickým cerberom. Napriek tomu sa lupičom podarilo nepozorovane doň vniknúť a z bezpečnostných schránok vytrepať obsah za asi 100 miliónov dolárov. Šéfa lupičov Leonarda Notarbartola neskôr chytili, odsúdili na 10 rokov, medzitým však prepustili na kauciu a lup sa nikdy nenašiel. Zaujímavé je ešte to, že Notarbartolo sa vyjadril, že ich korisť nebola vyššia ako pätina z oficiálne ukradnutej sumy a že lúpež sa stala zámienkou pre obrovský poistný podvod.
€600,000
Že trezor nie je úplne najsamfasa úložisko cenných komodít, sa presvedčili aj v sieti francúzskych supermarketov Monoprix, kde vyčíňal tzv. vysávačový gang. Rehotný názov, ja viem, ale čítajte ďalej. Tržby z predaja ukladal personál Monoprixu do sejfov so stenami, hrubými niekoľko centimetrov. Čo je fajn, až na to, že tržba do nich putovala plastovým potrubím. A vyvŕtať doň dieru a nacucnúť vysávač, je nápad za milión. Teda vlastne 600 tisíc eur, to je totiž škoda, akú spôsobil počas 15-tich vysávacích akcií Monoprixu vysávačový gang.
€5 miliónov
Diamanty sú zjavne obľúbenou lúpeživou komoditou, čoho dôkazom je akcia troch zlodejov, ktorí sa vlúpali do Kaufhaus des Westens, druhého najväčšieho obchodného domu v Európe, a to pomocou povrazového rebríka. Napriek tomu, že zvládli nespustiť žiadny senzor, ani alarm, dopustili sa obrovskej amatérskej chyby – na mieste činu nechali rukavicu jedného z nich. „Mehehehe“, poviete si, ale tento fakt mal za následok úplne bizarnú situáciu. Vzorka DNA totiž sedela na dvoch ľudí – dvojčatá Hassana a Abbasa O. A keďže (nielen) nemecké právo vyžaduje identifikáciu konkrétneho jedinca pre usvedčenie zo zločinu, museli pustiť obidvoch podozrivých a tretí sa nikdy nenašiel. Mehehehe, ešte raz.
$1 milión
Kým niektoré krádeže a lúpeže sú zaujímavé svojim modom operandi, niektoré práve jeho absenciou, resp. tým, že ich spôsob zostáva vo sfére mystéria. Asi ako v októbri 1977 v Chicago First National Bank, kedy v jeden deň majú v trezore štyri mega dolárov a hneď po víkende o jeden milión menej. Kam sa podel milión v 50 a 100-dolárových bankovkách o hmotnosti takmer 40 kíl, nikto nevie a ani nález smiešnych 2300 dolárov z tejto série počas protidrogovej razie o štyri roky neskôr, toho veľa nevysvetľuje.
???
Viete, čo je Tuckerov kríž? Nemusí vám byť z toho smutno, ani ja som to nevedel, ale ide o zlatý kríž so zelenými zafírmi ukoristený z lode, ktorá sa potopila v roku 1594 a ktorého hodnota je nevyčísliteľná. A je pomenovaný po potápačovi Teddym Tuckerovi, ktorý ho vlastnoručne vylovil a potom predal za neznámu sumu vláde štátu Bermuda, ktorý sa ho rozhodol v roku 1975 umiestniť do tamojšieho múzea umenia, aby si mohla kuknúť a omakať kráľovná Alžbeta II. Niekedy počas transportu, nikto nevie kedy a ako presne, bol však kríž vymenený za lacnú plastovú repliku. Kto a kedy si všimol ten nenápadný rozdiel, som sa nedozvedel.
A na záver niečo úplne mimo poradia a z kategórie „pristálo mi včera v maili“:
Viac tu
