Že také artové filmy sú, ako tvrdí Eric Cartman, všetky o tom, ako teplí kovboji jedia puding, sme si už písali. No a všetky slovenské seriály sú zase o tom, ako Koleník konzumuje jogurt.
Teraz zisťujem, že veľký rozdiel medzi Cartmanovym výrokom a mojím veľmi nie je, ale ono je to naozaj tak. Takže bystrejší pochopili, že tento diel knowhowu sa bude venovať seriálom slovenským, typ telenovela. Prečo? Lebo síce sa môžete pokúsiť natočiť kriminálku, alebo sci-fi, ale budete za dementa, lebo priemerného slovenského diváka zaujíma iba ako a čo niekto raňajkuje, obeduje, večeria, olovrantuje, desiatuje, alebo kto, kedy, kde a ako s kým šukal. Čo je dobre pre nás, lebo v podstate na nakrútenie jedného dielu slovenskej telenovely vám stačí Koleník a pár kelímkov jogurtu, a to sa oplatí. Ale keďže to má byť seriál, najlepšie s trojciferným počtom epizód, je to trochu zložitejšie. Ale zase nie oveľa.
Ako na to
Na správnu telenovelu potrebujete scenár. Ak vám ho nedodá samotný výrobca jogurtov, musíte ho dať niekomu napísať. Napríklad Krausovi, ale je pravdepodobné, že ten za to bude chcieť nejaké prachy a povedzme si úprimne, pomer cena/kvalita je v tomto prípade viac ako nevýhodný. Okrem toho, zvládneme to aj sami, keďže každá telenovela je o tom, že sa nedeje vôbec nič. Jediným problémom je roztiahnuť nič na päťstodielne nič. Ale to tiež nevadí, lebo kedysi ktosi vymyslel, že televízni diváci sa chcú v telke pozerať na rovnako nudné sračky, aké zažívajú celý deň, čiže stačí dať do scenára bežné životné situácie ako:
- návšteva svokry
- vytopený byt
- čakanie u lekára
- zaseknutý výťah
- deti sú choré
- ogrcané schodište
- zlomený kľúč v zámke
- nejde teplá voda
- ide len teplá voda
- pokazený jogurt
- deti sú už zdravé
- nejde káblovka
- nevera (nešla káblovka)
- nová príchuť jogurtu
- už ide káblovka?
- furt nejde
- nevera
- opravujú káblovku
- sused sa ožral
- deti revú
- minul sa jogurt
- vykradli pivnice
- káblovka už ide
- deti prišli zo školy
- atakďalej...
Samozrejme, pamätáme na to, že všetko to uvedené vyššie je len na vyplnenie hluchých miest medzi zábermi na stolovanie a konzumovanie jedla a pitia, prípadne jeho prípravu, takže je to jedno.
Ako ušetriť
Existuje ďalší jednoduchý trik, ktorým si zabezpečíme nízke náklady na scenár, a to je čo najviac postáv. Medzi počtom postáv a kvalitou scenára existuje koeficient nepriamej úmery. Veľa hercov totiž dostáva málo priestoru, takže jedna scéna trvá asi štyri sekundy, potom je strih na ďalšiu. Ako vidíme, zatiaľ to nie je žiadna veda, no existujú dôležité pravidlá, ktoré treba dodržať, inak nám to ani divák príslušnej cieľovej skupiny – nezamestnaná žena na materskej z Vihorlatu, nezožerie.
V prvom rade nezabudnúť na dramatické pauzy. Tie treba robiť čo najčastejšie, najlepšie po každej vete. Ideálne je, ak sa skombinujú s príchodom do miestnosti. Už tieto dva elementy spolu pôsobia u väčšiny divákov srdcovú arytmiu, preto je úplne jedno, čo sa pri nich vtedy hovorí.
Napríklad:
Rodina sedí pri stole a raňajkuje. Zrazu sa prudko otvoria dvere a vojde postava, ktorá s naliehavosťou v hlase prenesie: „Doktor Petrovský sa vrátil!“ Ostatné postavy ustrnú s lyžičkou jogurtu na polceste k ústam a uprene pozerajú pred seba. Vhodné je pustiť aj nejakú dramatickú hudbu, ktorú sme ukradli zo seriózneho filmu. Toto trvá asi tri sekundy, potom je strih na inú scénu, alebo ešte lepšie na reklamu na limitovanú anti – hangover edíciu sprchového gélu s vôňou kyslých uhoriek. Divák je v takom napätí, že mu ani nenapadne sa spýtať, že kto je to kurva ten doktor Petrovský.
Charaktery
Ďalej určite potrebujeme jednoduché dvojrozmerné postavy, tak aby bolo aj celému osadenstvu domova dôchodcov v Lehote pod Prašivou hneď jasné, kto je dobrý a po kom hádzať zubné protézy a francúzske barly, keď je v televízore. Takže potrebujeme tieto: frigidnú nasratú stíhačku (VŽDY ju musí hrať Mórová), submisívneho trtka (spravidla stíhačkin muž), promiskuitnú štetku (to je síce väčšina ženských postáv, ale táto má v ksichte taký ten zvodný výraz, akoby sa jej chcelo kýchnuť a herečka, ktorá ju hrá, nikdy nezabudne poznamenať, že je súkromí úúúúúplne iný typ, ako jej postava), vtipný trtko (spravidla jediná postava, približujúca sa normálnemu človeku).
Výprava
Čo sa týka výpravy, stačí nám interiér so stolom, kde sa dá jesť a kde môžeme poukladať potraviny etiketou ku kamere. No a ďalej nám treba dvere, aby sme mohli realizovať dramatickú „neuveríte, čo sa stalo“ pauzu. Potom už len lyžičky na jogurt a posteľ, v ktorej sa akože súloží. Napísal som akože, lebo veď pozerajú to aj deti.
No a keď to máme, tak môžeme začať nakrúcať a možno sa nám podarí aj scéna, akú som raz videl v Paneláku a neviem na ňu zabudnúť: Koleník a nejaký iný feši sedia pri stole a jedia. Síce nejedia jogurt, ale vianočku s džemom a zapíjajú to kakaom. Čo je veľmi roztomilé a aj chutné jedlo, keď máte päť rokov, je nedeľa ráno a mamina vám urobila raňajky, ktoré musíte zhltnúť, kým začne Od Kuka do Kuka. Ale v scéne, kde si televízni mafiáni dohadujú nejaký husto nelegálny biznis (tuším korupciu v súbehu s hrubým nátlakom), je vianočka s kakaom sureálne zábavný prvok. Bolo to také silné, že som to ani nedopozeral, takže neviem, či si potom spolu pozreli Love Actually a zaliezli pod deku, kde spolu v objatí zaspali, až kým niekto dramaticky nevošiel do miestnosti.
