Minule cestou v neklimatizovanom solarise, potiac si chrbát do plyšovej sedačky a snažiac sa rozpamätať, ako človek vlastne dýcha, pretože sa mi zdalo, že to robím úplne neefektívne a každú chvíľu sa určite zadusím, som si uvedomil, že už máme leto. Ak by ste z prvej vety nepochopili, toto ročné obdobie nemám príliš rád. Teda ročné obdobie je fajn, len tie veci s tým spojené, ako napríklad teplo. Ako napríklad teraz. A ešte tú nudu. Ako napríklad teraz. Preto žiadne sofistikované články nečakajte, napríklad tento je o jedle. No a čo.
Nadávať na leto je zbytočné – jednak mi to nepomôže, leto je ako niektorí ľudia a neodíde, ani keď ho pošlete do péčka a bude tu aj na budúci rok, aj ten ďalší a asi aj keď zomrieme, tak tu leto a horúčavy stále budú. Navyše nie úplne zo všetkého letného má človek chuť odsťahovať sa do Reykjavíku – napríklad po uliciach chodia polonahé ženy a potom sú tu rôzne aktivity, ktoré sa v iných ročných obdobiach vykonávajú ťažko – napríklad také pozorovanie meteorického roja ležiac v tráve alebo hľadanie stratených sandálov na Incheba pláži.
Alebo napríklad taká grilovačka – tá u mňa ospravedlňuje existenciu letného ročného obdobia asi najviac, keďže rád jedlo pripravujem a ešte radšej ho potom jem. Navyše sa grilovačka často kombinuje s chlastačkou a keďže to celé často začína už niekedy popoludní, opijete sa už počas grilovania, potom sa najete, čím vytriezviete a môžete sa opiť znova. Ak to robíte správne, možno sa vám podarí niekedy o polnoci aj hattrick. Okrem toho výhodou tejto outdoorovej aktivity je to, že sa dá vykonávať takmer všade, preto si nemusíte prenajať kaštieľ v Dunakiliti aj s personálom a čo sa týka vybavenia, tiež nepotrebujete kamión transformujúci sa v poľnú kuchyňu.
Každopádne ale potrebujeme gril, a to najlepšie na drevené uhlie (môžete grilovať aj na plyne alebo elektrike, ale to ste mohli zostať doma a upiecť si to v rúre). Je v zásade jedno aký máme gril – murovaný, guľatý, hranatý, ak sme veľké socky, môžeme použiť aj tzv. jednorazový, ale počítame s tým, že pre viac ako štyroch ľudí na ňom nenavaríme. Ďalej potrebujeme drevené uhlie a nejakú tú kombustívnu látku, ktorá nám to zapáli. Ja odporúčam skôr brikety z dreveného uhlia, síce sa dlhšie podpaľujú (vďaka čomu si ale môžeme dať viac aperitívov), ale aj dlhšie vydržia horieť a robia menej popola – ak neviete čítať, tak to sú menšie pravidelné vajcovité veci, na rozdiel od tých nepravidelných hranatých väčších vecí, čo je drevené uhlie.
Postup grilovania je pomerne jednoduchý – otvoríme gril, nasypeme brikety, polejeme, prípadne obložíme podpaľačom, zapálime a čakáme. A čakáme dovtedy, kým brikety nezmenia farbu z čiernej na svetlošedú.
Čo sa týka surovín, grilovať sa dá takmer všetko, preto by sme sa raz za čas mohli plesnúť po vačku a kreativite a urobiť si niečo iné ako sójový prefabrikát uplácaný do ružového valca alebo vákuovo balené klobásky, líšiace sa iba v druhu použitého farbiva. Takže tu máte nejaké recepty na grilované jedlá, ktoré okrem toho, že dobre chutia, dajú vám aj pocit, že ste to zvládli sami, navyše ich prípravu zvládne snáď aj Šterika Skrudínyová (okrem toho sú veľmi rýchle, takže máme viac času na chlastanie).
Hovädzie karbonátky
Potrebujeme: kvalitné mleté hovädzie mäso, soľ, korenie, olej
Kvalitné mleté hovädzie mäso (nenapísal som to znova celé len tak zo srandy, vyhýbame sa totiž všetkému, čo nie je čistá hovädzina s max. 20% tuku; keď sme kúpili v tescu niečo s názvom „mletý mäsový miešaný prípravok“, lebo to bolo v akcii, tak z toho môžeme spraviť možno tak koložvársku kapustu, alebo plnenú papriku) pomiešame so soľou a mletým korením (prípadne si to dochutíme podľa seba, hodí sa napríklad ešte chilli alebo cesnak, ale nepreháňame to, nie sme pozáruční prebalovači potravín, takže chceme chuť mäsa cítiť, nie ju zabiť) a rukami zababranými od oleja sformujeme niečo ako placky, t.j. najprv vyformujeme guľu a potom ju stláčane do požadovaného tvaru. Pozor: čím viac mäso mágame v rukách, tým viac vzduchu z neho vytláčame a tým bude po ugrilovaní tvrdšie. Pozor 2: v žiadnom, ale fakt žiadnom prípade nepridávame vajce alebo múku alebo iné lepidlo. Áno, bude nám to držať, verte mi. Keď to potom dáme do žemle, na to plátok vyškvarenej slaniny, tvrdého syra, plátok cibule a šalátu, tak máme hambáč, aký nám neurobia ani v motoreste v arizonskej púšti.
Grilovaný encián / oštiepok
Roztopený syr vytekajúci zo svojho plesňového obalu je jedna z najsexy kulinárskych (a možno aj nekulinárskych, v závislosti od toho, nakoľko vnímame žranicu ako fetiš) vecí na svete. A dosiahneme ju tak, že položíme encián na gril a potom ho 5 minút ignorujeme. Ale my už sme trochu ďalej, takže my si spravíme encián plnený. Takže ho rozrežeme a vnútro trochu vydlabeme. Na to vydlabané sa nevydlabeme, ale to pomiešame napríklad s posekanou cibuľou, olivami, hubami, bylinkami, prípadne keď sme veľmi zvrhlí tak s mletými vlašskými orechmi a nadlabeme to naspäť. Dáme na gril a kým to nie je hotové, snažíme sa zamaskovať našu gastroerekciu. Údený grilovaný oštiepok získa pobytom nad ohňom ešte viac... hm.... údenú chuť, až na to, že ho musíme položiť na kus alobalu, ibaže by sme chceli zistiť, ako rýchlo horí oštiepok v pahrebe. Samozrejme sa dá aj plniť, no tu nič nedlabeme, ale medzi dva plátky oštiepka dáme napríklad plátok slaniny. Alebo ďalšieho oštiepka, lebo ho máme radi.
Krkovička s podravkou
Toto som ja osobne zatiaľ ešte neskúšal, ale vraj je to veľmi dobré a potrebujeme na to len dve ingrediencie. Bravčovú krkovičku a podravku. Virtuálne slzy Jardu Žideka, že varíme z tejto suroviny, sa za ingredienciu nepovažujú. Na každý plátok krkovičky nasypeme podravku a poukladáme na seba. Necháme pár hodín odstáť, potom ugrilujeme a v priebehu toho sa čo najrýchlejšie opijeme, aby nám to chutilo.
