V rebríčku nepríjemných spoločenských udalostí, kde 1. je oslava 60ky vašej krstnej mamy, ktorú ste naposledy videli na oslave jej 50ky a posledné dva týždne pred udalosťou premýšľate o tom, ako sa vyhnúť jej uslintaným bozkom, a 10. je osemhodinový let Ryanairom so sedadlom medzi obéznym alkoholikom trpiacim Tourettovym syndrómom a Evou Mázikovou, má pohreb príjemnú 7-čku.
Samotný priebeh a prípravu na túto depresívnu jazdu emocionálnym vlakom z Agónie do Beznádeje môžeme rozdeliť do nasledovných horko-trpkých bodov:
Vyrovnanie sa s oznámením o úmrtí
V prvom kroku je dôležité definovať blízkosť našej osoby so zomretým a následne zvoliť adekvátnu formu reakcie.
Otravný kolega?
Jeho pracovný priestor ohraničíme páskou „Crime scene – do not enter“ a s kolegami spravíme zopár vtipných momentiek do firemného newslettera imitujúc obesenie na kravate či podrezanie krčnej tepny otváračom na obálky.
Bratranec?
Na sociálnu sieť zavesíme spoločnú fotku zo Seneckých jazier z roku 1995 s popisom „Nikdy nezabudnem“ a popritom sa snažíme nájsť jeho profil, aby sme ho mohli otagovať. V deň pohrebu ideme na Senecké jazerá a spolu s archívnou fotografiou sa odfotíme na totožnom mieste. Zbierame lajky.
Svokra?
Manželke vyjadríme maximálnu podporu, zorganizujeme pohreb, kar, zaplatíme si rýchlokurz Photoshopu a po nociach tajne vytvárame úmrtné oznámenie. Pripravíme si srdcervúcu pohrebnú reč. Zakrvavený kutáč ukryjeme na ťažko dostupnom mieste.
Organizácia pohrebu
Či už sa nám tejto monštruóznej pocty dostalo z donútenia, alebo sme sa ponúkli dobrovoľne s cieľom zdedenia svokrinej Fiatky, k organizácii pristupujeme s maximálnou vážnosťou! V závislosti od obezity/anorexie bankového konta vyberáme najskôr spôsob, akým nebožtíka odovzdáme na večnosť. Zakopanie či spopolnenie sú tradičnými možnosťami (fyzicky zruční a jemne narušení jedinci sa môžu podieľať na vykopaní jamy a zahrabaní kadávra, pre pozostalých so sklonom k pyrománii odporúčame druhú možnosť), taxidermia je už pre odvážnejších a solventnejších organizátorov. Tým, ktorí majú skutočne hlboko do vrecka, ponúkame dve kľúčové slová: pivnica, Ambi-pur.
Financie najľahšie ušetríme na všetkých tých doprovodných zbytočnostiach, ktoré nám bude chcieť nanútiť eventová agentúra Pohrobok & Partners. Zabudnime na smútočné oznámenia (okrem prípadu spomínaného vyššie) a jednoducho len vytvorme event na facebooku (áno, sú aj ľudia, ktorí facebookový profil nemajú, ale tí sú takí starí, že účasť na pohrebe by im len pripomenula ich blížiaci sa koniec). Kvety? A načo? Stačí, že exspirovala jedna božia bytosť, nebudeme kumulovať ďalšie obete. Kar? 15 eur na osobu za kurací prsník Hawai? Rozdáme kupóny z mekáča, isto ich máme plnú schránku.
V prípade rozlúčky zakopaním na nás striehne vôbec najdrahšia položka tejto maškarády – truhla! Keďže skladacia truhla Räakvä bola zo slovenských IKEA katalógov odstránená spolu s čiernymi lesbami skladajúcimi mešitu, neostáva nám nič iné, než čistá improvizácia. Skúsimee sa po polnoci poprechádzať po chodbách nášho paneláku, budeme prekvapení, koľko dosiek, lát a starých skríň sa nám podarí požičať. Pri zhotovovaní úmrtného korábu sa budeme cítiť ako Ježiš pri tvorbe prvého betlehema. Tama jájá, jipi jipi jéééé.
Pietny akt
Tesne pred:
Vec, ktorá nás s blížiacim sa happeningom bude trápiť najviac, je jasná: „Čo na seba???!!“ Zatiaľ čo VIP Nákupné maniačky s Ivanou Christovou nám poslúžili ako inšpirácia pre oblečenie mŕtvoly, za účelom zveľadenia nášho zovňajšku stavíme na istotu a siahneme po módnom bulletine určenom pre finančných poradcov a prezidentských hovorcov. Ale hlavne, nebojme sa doplnkov! Cylinder? Prečo nie?! Drevená palička po dedovi? Poďme do toho! Kravata s lebkami? To už je priveľa!
Ak budeme mať pocit, že na čerstvo pozostalého vyzeráme príliš dobre, vyskúšame nočný zábal na oči zložený z nasledovných ingrediencií: šťava z kyslých uhoriek, ocot, habanero prášok. Titul najzdecimovanejšieho pozostalého je zaručene náš.
Počas:
Či už sme súčasťou civilného alebo cirkevného zakopávania/zapaľovania, pripravme sa na dinosauriu dávku negatívnych emócií, ktoré na nás budú chrlené kadenciou trápnych anekdot Olivera Andrásyho zo všetkých strán. Ak chceme plakať – reveme ako keď zomrel Mufasa, ak chceme smrkať – pľujeme, soplíme, horekujeme ako tur pred porážkou, hlavne hlasno!
Ak sme skôr človek veselej povahy a negativita pietneho aktu humpľuje našu auru, máme tu zopár tipov na rozveselenie seba a možno zopár ďalších zábavy chtivých pozostalých:
- Vymeňte sa s nebožtíkom a užívajte si prekvapené pohľady trúchliacich.
- Počas pietneho aktu prechádzajte pomedzi ľudí a ponúkajte pukance/slnečnicové jadierka,
- Do miestneho magnetofónu potajomky vložte CD Burzum, Cannibal corpse alebo Jadranky.
- Vyskúšajte stage diving,
- Počas spúšťania truhly do zeme zvolajte: „Typický Jožo/Paviel, všade výťahom!“
Tesne po:
Ihneď po obrade sa presunieme ku kondolenčnému priestoru a s hysterickou grimasou prijímame finančné dary (práve v tejto chvíli príde vhod vyššie spomínaný cylinder) a to aj v prípade, že zosnulým je len susedov automechanik. Neprišli sme sem predsa trpieť zadarmo! Po skončení celého záverečného ceremoniálu sa čo najrýchlejšie odoberieme do pohostinstva U mrtie a smútok zaženieme objednaním Cháronovej misy pre dvoch. Zároveň myslíme na to, že zajtra máme z práce voľno na trúchlenie a do vopred pripravenej igelitky presypeme čo najviac oškvarkových pagáčikov.
Rada na záver
Nezúfajte, ak sa váš prvý pohreb, aj napriek dodržiavaniu vyššie uvedených zásad, nevydaril podľa vašich predstáv – nikto učený z neba nespadol! Doma si spíšte zoznam vecí, ktoré chcete do budúcna zlepšiť, stanovte si ciele a buďte dôsledný. Na štvrtom, piatom pohrebe už budete rozdávať slzy a vzlyky s gráciou skúseného vymetača klubov rozlúčenia.
P.S.: Vaše tipy, triky či vtipné príhody a fotografie z pohrebných ústavov radi privítame v diskusii pod článkom.
