Navštívila som obchodné centrum a jednu z jeho kaviarní. Chcela som si preštudovať dokumenty pred obchodným stretnutím a počkať na kolegu, ktorý mal byť tiež prítomný. Takmer všetko obsadené. V pracovnom čase? Ale dobre, sadla som si vedľa stola, kde sedeli dve kamarátky vylepšené zrejme miestnou klinikou plastickej chirurgie. Otvorila som notebook a dokumenty... Mohla som si ušetriť námahu. Cudzie hovory sa nepočúvajú, ale potom netreba rozprávať na celú kaviareň a významne sa pozerať, či všetci chápu závažnosť situácie. Chvíľku som bola nahnevaná, či dotyčná umelina nemôže hovoriť potichšie, ale potom som sa začala zabávať. Časť debaty vám prinášam na pobavenie a mám otázku. Vraj existuje zákon, len nedávno novelizovaný, že pri každom vylepšení exteriéru svojej klientky jej musí klinika plastickej chirurgie vziať aj časť mozgových buniek. Vraj preto, aby psychicky zvládla svoju krásu. Viete o tom niečo? Tieto dve devy mali za sebou veľké množstvo zákrokov. Aspoň sa mi tak zdalo. Prvá z nich, (budeme ju volať, tá ktorú nemenujú, nie podľa Pottera, ale za celý čas nebola oslovená menom) oslovila druhú:

"Počuj, Karin. Môj muž ma asi podvádza..."

"To akože naozaj? To ako si na to prišla, cica?" ozvala sa očividne Karin.

"No, minule som bola u kaderníčky a on si to vôbec nevšimol. Tak som asi hodinu chodila okolo neho a on stále nič. Tak som mu narovinu povedala, že nech háda, čo mám nové. A on na to, že "neviem" a sadol si pred telku a už si ma viac nevšímal. Okrem toho chodí stále neskôr domov a stále sa vyhovára, že má veľa roboty. Aj ja mám veľa roboty a viem si zorganizovať čas. Tak som mu to minule povedala a normálne na mňa začal kričať, že kaderníčku a kozmetičku nepovažuje za robotu."

"To je ale necitlivé hovädo," Karin na to. "A pre koho chceš byť asi pekná, há? Ale mala by si si začať dávať pozor, lebo by ti ho nejaká mladá štetka mohla prebrať."

"Veď práve, čo by som potom robila? Zbohom dovolenky, zbohom autíčko. Deti zatiaľ nemáme, tak z čoho by som žila? Prosím ťa, poraď mi, ty máš skúsenosti," požiadala nešťastná, teoreticky podvádzaná deva a objednala Karinke ďalší drink.

"Tak najskôr mu musíš prezrieť telefón, maily, proste všetko. A dávaj si pozor aj na iné, čudné mená, lebo muži zvyknú milenky ukrývať pod mužské mená. Ja som už bola Tomáš aj Igor. Prezri mu tiež saká a vôbec všetky vrecká, či tam nemá hotelové účtenky a keď vieš, kde si odkladá bločky z pumpy, pozri aj tie, či nechodí na podozrivé cesty." Úbohá deva si normálne vytiahla zápisník a začala si zapisovať. Keďže som práve pila, zabehlo mi a rozkašľala som sa na celú kaviareň. Obidve na mňa škaredo zazreli, akože čo vyrušujem, keď nemám faktickú pripomienku a Karinka pokračovala...

"Tiež mu musíš dať pocítiť, že sa niečo deje. Musíš sa tváriť urazene. A keď sa ťa opýta čo ti je, tak mu povedz, že nič. Nech sa aj začne zamýšlať, čo sa deje. Nie, že on bude mať doma príjemnú čakajúcu ženu a sám bude chodiť nasratý. Alebo mu nenavar, neoper, neožehli, potom bude vedieť, že je zle."

"To akože naozaj táto nádhera varí, perie a žehlí?" pomyslela som si. "Klobúk dole, ale ako to robí s tými šialene dlhými umelými nechtami?"

Tá, ktorú nemenujú sa jemne ohradila: "To som už skúšala, ale nezdá sa mi, že by na to reagoval. Okrem toho, ja veľmi nevarím a na ostatné máme gazdinú, takže tam nepochodím."

"Tak to robíš zle," odpovedala jej Vasilisa Karin Premúdra. "Mne to vždy zabralo. Aj som z toho vždy vyšla s darčekom. A okrem toho, chcela si poradiť, tak počúvaj. Tiež sa musíš dostať k nemu do práce. Obzrieš ženy vo firme a možno si z jednej z nich urobíš spojenca a tá ti bude hlásiť každý krok. Za to jej vždy šupneš parfum, ktorý nepoužívaš, alebo šaty, ktoré nenosíš. A tiež do seba trošku investuj, sa pozri, ako vyzeráš. Šaty z minulej sezóny a aj si trošku pribrala."

Pozrela som na anorektickú postavu tej, ktorá bola obvinená z obezity a dúfala, že už konečne odídu. Ale nie, Karin bola vo svojom živle. "A jeho matke si to už povedala? Nie? Tak čo najskôr. Je to žena, ona to pochopí. A že nemáš zatiaľ čo povedať? Nevadí, tak si niečo vymysli. Ale určite jej to povedz. Čím skôr mu urobí bordel, tým lepšie... a hlavne, konečne sa nechaj oplodniť. Z čoho chceš žiť, keď sa na teba vyserie? Že si dáva pozor? To si naozaj taká hlúpa, že si to nevieš zariadiť? Bože, ešteže si ma stretla." Potom začali milé dámy premýšľať (ak je to po lobotómii vôbec možné), čo všetko vypili a zjedli a rátali koľko energie to je. Potom prišli na to, že toho bolo dosť a tak si pri cvičení pridajú po 10 brušákov a dohodli sa, že zo stravy zatiaľ vyradia banány, lebo sa z nich veľmi priberá.

Oprela som sa o sedadlo, zhlboka sa nadýchla a snažila sa stráviť všetko, čo som počula. Jednoduchosť moja neskutočná. Tie sú jasné, diagnóza – IQ hojdacieho koníka. Ale hneď mi napadlo, že ako k tomu taký koník príde, aby bol označený jednotkou tuposti. Na rozdiel od nich je on aspoň trochu užitočný. Medzitým sa dámy vystískali, sľúbili si vernosť až do smrti a s heslom stiahni brucho - vystrč kozy odišli. Viem, nemala by som, ale musela som sa podeliť, pretože doteraz som neverila, že niečo takéto a ešte k tomu ženského pohlavia môže existovať. A hlavne som nevedela, aké netušené možnosti ponúkajú kaviarne v obchodných centrách. Asi budem chodiť častejšie...