Niekedy začiatkom decembra minulého roka som dostal náročnú úlohu kúpiť pre svokru rýchlovarnú kanvicu. Mala mať dve špecifické vlastnosti – byť nerezová a „malá“ (rozumej objem cca. 1 liter). Vyhovujúcu týmto kritériám som našiel na e-shope eta.sk. Tak som ju hneď objednal a asi o tri dni som si bol po ňu v Auparku. Neskôr bola kanvice v podobe darček odovzdaná, misia splnená.
Koniec článku
...by tu mohol byť, keby kanvica fungovala. Lebo ako sme zistili neskôr, tlačidlo zapnutia sa po stlačení dole rozhodlo nezostať dole, ale vrátiť sa späť hore. Čiže kanvica by zohriala vodu iba tak, keby k nej Eta pribalila nejaký obsluhujúci personál, ktorý by tlačidlo počas varenia vody držal stlačené. Darček teda nepotešil, a keďže som tento sofistikovaný kus modernej techniky vyberal ja, rozhodol som sa to osobne riešiť a koncom decembra som sa vybral kanvicu vymeniť za funkčnú.
Takto som si predstavoval:
Donesiem kanvicu do predajne v Auparku, ukážem im, že nefunguje, oni sa ospravedlnia, že predávajú nefunkčný tovar, dajú mi funkčnú kanvicu, alebo vrátia peniaze, poprajeme si šťastný nový rok a už sa v živote neuvidíme.
Takto to bolo:
O cca. 9:40 prichádzam do Auparku, idem k predajni Eta – mreža je zatiahnutá a je zhasnuté. Ešte raz skontrolujem otváracie hodiny, lebo je možné, že už som starý a niečo som prehliadol, ale fakt tam majú napísané, že otvárajú o 9:00. No čo už, trochu sa pomotám po Auparku a vrátim sa o desiatej – stále je zavreté. To už začínam byť trochu nasratý, lebo veď slušnosť káže, že by sa patrilo dať na zavretý obchod nejakú ceduľu, že prečo je zavretý, keď má byť otvorený. Napríklad „Máme v piči.“ Pozerám do google maps a zisťujem, že ďalšia predajňa Eta je v OC Nivy. Tak si hovorím, že keď už som sa jebal do Auparku, môžem sa jebať aj na Nivy.
Tam je našťastie otvorené, takže mi hneď padá kameň zo srdca. Prichádzam k pultu, je tam taká pani, na účely článku ju nazvime „pracovníčka“. Vysvetľujem jej svoj problém. Odpovedá, že lepšie by bolo ísť to vybaviť do Auparku, lebo tam som to kupoval. Na to jej vysvetľujem, že taký bol aj môj plán, ale zlyhal a nie na mojej strane. Pracovníčka sa čuduje. Ďalej vysvetľujem, že ja som to nekupoval v Auparku, ale na internetoch a v Auparku som si to len vyzdvihol. Chvíľu má problém pochopiť, že sú to dve odlišné veci, ale niekam sme sa posunuli. Konkrétne k „aha, takže to musíme dať na reklamáciu“. Na čo ja hovorím, že to je presne to, čo nechcem, lebo sa mi nechce 30 dní čakať, kým si niekto v nejakom Eta servise v Domažlicích, že „jó, tak vono je to opravdu rozbitý, vole“, ale že chcem buď novú (ideálne aj funkčnú) kanvicu, alebo späť peniaze.
Takže následne sa 5 minút dohadujeme o tom, že to sa nedá, lebo tovar bol použitý (tvrdí pracovníčka) a ja, že by sa to malo dať, lebo tovar použitý nebol, lebo ani nemohol byť, lebo nefungoval od začiatku. Následne sa teda dohodneme (konečne) na odstúpení od zmluvy, s tým, že mi vrátia peniaze. Pracovníčka niečo 5 minút klepe do počítača, potom vytlačí niečo, čo sa volá dobropis. Ja čakám, že dostanem peniaze a konečne vypadnem, ale pracovníčka hovorí, že najprv musí niekto skontrolovať v ich servisnom stredisku, či to tlačidlo fakt, ale fakt nefunguje. To už sa prestávam ovládať a začínam pičovať a bohovať, že či je toto ich bežný postup, lebo takto pridrbane a vyslovene anti-zákaznícky to podľa mňa nefunguje snáď ani na štátnych úradoch. A že teda aký je potom v univerze eta.sk rozdiel medzi reklamáciou a odstúpením od zmluvy, keď pri tom prvom odovzdám tovar a potom čakám neurčítý čas, kým to "niekto skontroluje", kdežto pri tom druhom... tiež. Inak pracovníčke musím uznať, že je aspoň slušná počas celej doby, kým som ja už nebol. Ale to je asi tak všetko. Lebo ešte ma informuje, že vlastne ona nevie, či dostanem peniaze, alebo nový tovar, alebo čo vlastne. To už ju vlastne ani nepočúvam, beriem dobropis a padám odtiaľ domov urobiť si šumivé magnézium.
O dva týždne neskôr:
Je piatok okolo obeda – zvoní mi telefón. Volá pracovníčka, že si môžem prísť po peniaze. Ja teda, že ok, tak niekedy prídem. Ona, že kedy. Ja, že neviem, asi keď mi to bude vyhovovať. Rozlúčime sa. Je nedeľa poobede. Volá pracovníčka. Že či si už môžem prísť po tie peniaze, lebo by to potrebovala uzavrieť. Ja hovorím, tak mi ich pošlite na účet ako v 21. storočí a uzavrite si to. Že to sa nedá. Pýtam sa, že keď to riešili dva týždne, prečo ja mám prísť hneď teraz. Lebo si viem predstaviť aj lepší nedeľný program ako toto. Vraj môžem prísť aj neskôr, ale to tam možno ona nebude a ten, čo tam bude, to možno nebude vedieť vyriešiť. A to ma presvedčí. Lebo keď si predstavím ďalšie kolo vysvetľovania, čo chcem a prečo, tak sa mi už vyráža poistky. A to mám dve malé deti, takže opakovať niečo 10-krát po sebe som celkom zvyknutý.
Tak teda vyrážam do Jedlo-Bus-Shopping Nivy. Cestou rozmýšľam, že Eta je tradičný český výrobca už od neviemkedy, takže zjavne aj proces refundácie vráteného tovaru má zákazníka preniesť v čase o 40 rokov späť. Ale prejdime priamo k Veľkému finále: Vojdem do predajne. Pracovníčka tam nie je. Je tam pracovník, pracovníčka vraj niekam odbehla a príde o 5-10 minút. Takže mám aspoň priestor porozmýšľať, koľko peňazí by mi vlastne mali vrátiť ako kompenzáciu strateného času, energie a nervov. Dostávam svojich 24,90 eur.
