„Ten kto sa nepoučí z chýb minulosti je odsúdený ich opakovať.“

 

Citát na úvod je vždy super. Okázalá snaha prejaviť intelektuálnu podkutosť bez veľkej námahy - len za použitia googlu. Aj keď... môj obľúbený ultimátny latinský citát, ktorým reagujem na mudrovanie v internetových diskusiách, znie:

 

Te audire no possum. Musa sapientum fixa est in aure.

 

A znamená...veď pogúglite. Ale na úvod článočku sa mi nehodil.

 

Nemienim príliš mudrovať, len tak trošku. Skúšam založiť sekciu s kurióznymi skladbičkami, ktoré keby neboli, svet by si vydýchol, ale zase - nepobavili by sme sa.

 

Lubo Nemeš sa venuje skladbám interpretov, ktorí svoje sračky myslia vážne a bohužiaľ, v súvislom prúde sračiek sa nedajú označiť, ako kuriozita. Len si zaslúžia desať zlatých hovienok z desiatich. Ale megahit, ktorým otváram túto sekciu nemal ambíciu najvyšších priečok hitparády Jula Viršíka. Mal ambíciu oveľa vyššiu - jeho protagonistov dostať na vrchol rebríčka najzazobanejších chrapúňov v tejto „maličkej krajine“.

 

Som si vedomý, že časť čitateľov DM (hrozná skratka - spájam si ju so zľavou na megapack dámskych tampónov ) si už nepamätá spektakulárne rejdy hajzlov s nálepkou HZDS. Tú partičku tvorila pestrá plejáda hochštaplerov vo fialových sakách, ktorá túto krajinu skurvila na dlhé roky. Už cítite, ako už z tejto veci presakuje súvislosť so súčasnosťou a teda aj s úvodným výrokom?

 

 

Obsah diela

 

Ale ide o klip: je to vlastne predvolebný spot tejto partičky. Podvodnícka chunta sa v ňom tvári tak vľúdne, že by ste im pokojne dali svoje deti na celé prázdniny a zverili im aj svoje číslo účtu s heslom a gridkartou. A presne to sa, bohužiaľ, aj stalo. V prenesenom význame. A týkalo sa to kompletne všetkých účtov v krajine. Dalo by sa obsiahlo mindžovať o debilnosti nášho nádora (copyright by Ivan Šašorovič), ale o to tu nejde. Ide o radosť z hudby, ktorú nám prináša tento kvalitný produkt, ktorý dokonale splnil svoj účel - odrbal drbov.

 

Skladbu otvára monumentálna syntetizátorová intráda v štýle Senzi Senzus, čo bola v tom čase doslova inštitúcia, definujúca stav kultúrneho nivó. Nasleduje clivý dievčenský hlások, úprimný, ako zurčiaca bystrinka pod Kriváňom - ako metafora tých, o ktorých budúcnosť interpretom piesne ide najviac - deti (ale zásadne vlastné). Potom to odpáli sugestívny barový bas pivovarníckeho bossa, kráľa jadranských odrhovačiek a človeka s imidžom slizkého nemeckého dôchodcu - Karol Konárik.

 

A potom to  príde - zbor, pri ktorom zvlhne každý, v koho hrudi bije srdce zapálené pre slovenskú vec. Kto mohol vtedy tušiť, že „slovenská vec“ má cez 1000 m2 obytnej plochy, 5 poschodí a hradby.

 

 

Účinkujú:

 

Aj keď sa v klipe škeria tí najväčší alkoholoví dementi (Ján C.), diplomovaní hajzlíci (Sergej K.), bezkonkurenční chrapúni (Ivan L.) a kolosálni zlodeji (všetci), zafungovalo to. A funguje to doteraz. Nič sa nezmenilo. Len názov tej partičky, ktorá ZATIAĽ svoj hit nemá (Ale Robert K. si už vraj zháňa duranistický kostým a Marek M. už odovzdal prvú verziu na posúdenie Petrovi Marcinovi), je teraz iný.

 

Tak sa teda spoločne vydajme SMERom k silným emóciám, k dojímavej snahe pomáhať všetkým ľuďom, ktorý to potrebujú a ku krištáľovo čistým úmyslom ľudí s veľkým srdcom.

 

 

 

Bohužiaľ som nenašiel kompletný klip, ale tu je aspoň celá pieseň, aj keď obrázky sú ľudová tvorivosť..

 

 

 

Ďalšia „megafcipná“ verzia od už spomínaných interpretov:

 

 

 

A tu je niečo, čo by stálo za „Do tankoch na Prahu!“

 

 

 

Ozaj - ste zvedaví na autorov hitu? Viac info nájdete tu.

 

 

 

pic by HarryCane