Tento týždeň je naozaj hektický. Teda aspoň pre mňa. Roman je v ďalekých trópoch, kde najbližšia civilizácia je vzdialená tri týždne koňmo, alebo štyri hodiny atómovou ponorkou a Cassa zrejme Úrad pre boj s bodypaintingom odpojil od netu, a teda aj od článkov určených na tento týždeň. Takže tri dni z piatich musím obriaďovať ja a keďže, ako obvykle, nemám nič pripravené, musím improvizovať. Už zase. Keď to takto pôjde ďalej, tak tu budem súkať články každý deň, čo bude teda pekná nuda, minimálne pre mňa.
Ale som si vedomý, že moje stonanie nikoho nezaujíma, na druhej strane ani neviem, čo koho zaujíma. Ale asi každý má rad humor, srandu, psinu a vtip, no ne? Niekto rád humor čierny, niekto tzv. humor láskavý (nechápem), niekto erotický, niekto rasistický a potom existujú úchyláci ako ja, ktorí sú takí zmlsaní a zároveň nemajú žiadne morálne a myšlienkové hranice, že ich mozgové centrá zábavy nakopne už iba niečo veľmi absurdné a surrealistické. Jednak je smiech asi posledná obrana pred šialenstvom a dvojak je to aj pochopiteľné, lebo tento typ humoru, vzhľadom na to, že nereflektuje žiadne reálne a aktuálne udalosti, preto je nadčasový a v podstate večný. Napríklad takí Monty Pythons – vznikli pred 50-timi rokmi, rehoceme sa z nich aj teraz a budeme sa rovnako aj o ďalších 50 rokov, ak sa teda nezmeníme na nejaké stroje, ktoré budú schopné vnímať srandu až po uprade softvéru na service pack 3.
Preto napríklad mojím obľúbeným internetovým fun komiksom nie je Garfield, Dilbert a dokonca ani Red Meat, ale toto. Hilarity comics sa to nevolá len tak pre nič – za nič a človeka to jednoducho musí kruto zabaviť, lebo ak by rozmýšľal, čo chcel autor povedať napríklad týmto obrázkom, tak by nič nevymyslel a musel si ísť na benzínovú pumpu kúpiť fľašu absinthu:
Týmto nudným textom som chcel, teda okrem vyvolania dojmu, že naozaj ide o regulérny článok, inak ale iba premostiť k jednej zaujímavej kapele, a to k Pentagramčeku. Napriek tomu, že sa tento skvost už šíri po fejsbukoch a iných internetoch, ide o takú kvalitu, že ju nemôžem nespomenúť aj tu. Pentagramček je podľa jeho členov „priamou odpoveďou na detské gospelové kapely” a vznikol “za účelom vyplnenia zásadnej diery na trhu - detských kresťanských pesničiek existujú celé kopy, avšak ponuka detských satanistických pesničiek v slovenskom jazyku je vskutku mikroskopická.” Ja nemôžem nesúhlasiť! Veď o čo sú deti satanistov horšie ako deti kresťanov? Nezaslúžia si aj ony cez hudbu sa dozvedieť o svojom Pánovi? Navyše je vidieť že duo Pentagramček do toho naozaj dáva dušu a keď vám z hitov ako “Môj malý pes bobi vykopáva hroby” alebo “Zatlieskaj a zadupkaj” nevytrysknú slzy dojatia, nemáte v hrudnom koši ani kúsok srdcového svalu. Viac sa dozviete tu a navyše si tam môžete vypočuť aj ostatnú ich tvorbu. Ja musím tlieskať tomuto nápadu a snáď sa raz dožijeme aj ateistického detského popu. Veď aj deti bezvercov by sa mali hravou muzikálnou formou dozvedieť o evolúcii, vede a antikoncepcii.
P.S.: Pentagramček má onedlho koncert vo Fuge, tak si to určite nenechajte ujsť. Plus special guest Jožko Džiga Džiga Suchý a jeho humanbeatboxový scooter. Nechcem veľmi predikovať, ale zrejme tu máme koncert roka.
