Uplynulé dni sa nesú v znamení dvoch dôležitých udalostí. V prvom rade tisíc a jeden klik nášho pána premiéra, predsedu vlády, generálneho tajomníka ÚV KSSmer a ministerského predsedu v jednej osobe*. Vraj správne po slovensky sa povie „kľuk“, no ja som sa rozhodol tento fakt ignorovať, podobne ako slovo posilňovňa, to už radšej budem používať pojem „vzpor ležmo“. Veď si len predstavte, že vám niekto povie „Dnes som v posilňovni urobil sto kľukov“. Nemali by ste chuť mu jednu natiahnuť jeho vlastnou valaškou a vymáčať mu ksicht v bryndzových haluškách? A čo som to chcel? Aha, že ďalšia dôležitá udalosť je Odovzdávanie cien akadémie a.k.a. Oscary.
*Je škoda, že medzi Robovým polhodinovým telovýchovným predstavením a Oscarmi uplynula taká krátka doba, inak by ho určite nominácia za jeho herecký výkon neminula. Také triaškové koitálne pohyby vydávať za kliky, to si vyžaduje naozaj veľkú dávku hereckého talentu. A som si istý, že minimálne tak milión ľudí mu to aj uverilo. Horšie je, že tomu asi veril aj on sám, koniec koncov, asi ako neochvejne verí všetkým veciam, ktoré vypúšťa z papule...
Exkluzívna reportáž
Samozrejme, že úrovňou a prestížou sa to na našich slovenských OTO-v a TOM-ov nechytá ani zďaleka, no v rámci všeobecného šoubiznisového rozhľadu si môžeme raz za čas napísať aj o takejto provinčnej inostrannej chujovine. A keďže ako zástupca redakcie DailyMale som sa na tejto udalosti nezúčastnil, ani som ju nesledoval, prinášam vám z tohto podujatia exkluzívnu reportáž. Ak vás zaujímajú nudné štatistické informácie, ako napríklad kompletné nominácie a výsledky, pozrite si ich napríklad tu. Mňa zaujali iné veci, napríklad to, že si na moderovanie večera nepozvali manželov Lelkesovcov, ale celé to uvádzal Seth MacFarlane. Čo je týpek, ktorý vytvoril kultový seriál Family Guy (a jeho patriotickú odnož American Dad! a minoritnú mutáciu Cleveland Show a pre tých, čo neradi animáky, nakrútil film Ted), ktorý napísal, zrežíroval a ešte aj nahovoril väčšinu postáv. Mne je strašne sympatický, vďaka svojmu veľmi údernému, nekorektnému a deštruktívne satirickému humoru, z ktorého kúsok si preniesol aj do moderovania, veď aha:
Najlepším filmom sa stal Argo od režiséra Bena Afflecka. Je to aj logické, keďže nebol zrejme minulý rok nakrútený žiadny film o holokauste, dráma o záchrane Američanov z nebezpečnej krajiny, o ktorej vieme akurát, že začína na I, nosia tam dlhé brady, strieľajú z kalachov a neveria v Ježiša, je istý Oscar. Aj keď ma trochu prekvapilo, že nevyhral Medal of Honor: The Movie o amerických mariňákoch, ktorí vydymili z jaskyne Bin Ládina. Nevadí, Argo som už videl, tak aspoň sem môžem napísať stručnú recenziu.
Argo – stručná recenzia (obsahuje spoilery)
V roku 1979 prepadnú americkú ambasádu v Iráne povstalci a všetkých zamestnancov zajmú. Teda okrem šiestich, ktorým sa podarí zdrhnúť na ambasádu kanadskú, kde sa ukrývajú pred nasratými Iránčanmi. Agent CIA Tony Mendez (režisér Ben Affleck si od začiatku nevedel predstaviť lepšieho herca pre túto postavu, než Bena Afflecka, preto ho nakoniec aj obsadil a jeho uchopenie úlohy štýlom znudeného náhodného okoloidúceho ani nie je príliš otravné) vymyslí rafinovaný plán, ako ich dostať z krajiny nenásilným spôsobom – zamestnanci ambasády sa budú tváriť ako štáb, ktorý sa chystá v Iráne nakrúcať vysokorozpočtový sci-fi film, zvaný Argo. A to pokiaľ možno dovtedy, kým okupanti US embassy nezistia, že im pár rukojemníkov chýba.
Dobrý nápad, musím uznať. Aj keď to vlastne nie je nápad, lebo sa to vraj skutočne stalo. Ale vo výsledku je to celé vcelku nuda. Počas väčšiny stopáže sledujeme Afflecka ako sa snaží vybaviť potvrdenia u skostnatených a paranoidných iránskych úradníkov, falšuje doklady a nacvičuje s Amíkmi ich kryciu legendu. Že by to chcelo trochu napätia si povedal aj on sám, keď 10 minút pred koncom postaví atmosféru celého filmu na hlavu a vloží tam dve úplne zbytočné dramatické scény – nasratého iránskeho colníka, ktorý ich nechce pustiť do lietadla a samozrejme grandiózne finále, kedy sa asi tri sekundy potom, čo falošným filmárom cvakne pracka bezpečnostného pásu na sedadle v lietadle, celá vec prevalí a nasleduje naháňačka Iránčanov na policajných autách so štartujúcim Jumbo Jetom. Meh.
Navyše to má celé nálepku „based on a true story“, čo ja vždy trochu pokladám za istú zákernosť, lebo mám pocit, že tvorcovia chcú týmto stanoviskom potlačiť moje kritické myslenie a zaplátať logické diery v deji. Napríklad vôbec nebudem rozmýšľať nad základnou vecou, že pri všetkých tých bezpečnostných opatreniach, Iránčanom nie je divné, že im do krajiny priletí jeden filmár a o týždeň odlietajú siedmi. Ahá, potvrdenia o vstupe do krajiny sa stratili... čo už, stáva sa aj v horších totalitných režimoch... It’s a true story, so shut up, brain! Čo sa na druhej strane podarilo, je vykreslenie doby a geograficko-politických reálií, ktoré sú až dokumentaristicky presné a zároveň pohľad do zákulisia nakrúcania veľkofilmov. Udeľujem 5 pokazených letiskových röntgönov z desiatich. Komu sa podarí v strede nezaspať, nech si pokojne jeden röntgön k hodnoteniu pridá.
Najlepšia ženská úloha
Cenu za najlepšiu ženskú hlavnú úlohu získala Jennifer Lawrence za film Silver Linings Playbook. To som vcelku rád, lebo mi je stále sympatickejšia a už som jej odpustil aj úlohu Whiskas v Hrách o nudu... Ani neviem, čím na mňa tak pozitívne pôsobí, možno tým, že má len 22 a ešte zrejme nie je skazená tým diabolským a nemravným prostredím Hollywoodu alebo skôr tým, ako strašne má túto šaškáreň fpiči. Tu napríklad odpovedá nejakej americkej Judínyovej na otázku o svojej oscarovej róbe:
Navyše sa jej pri preberaní ceny podarilo strepať sa zo schodov, čo by herečkám s vyšším stupňom seniority spôsobilo opadanie dermacolu z tváre. Ale Jennifer na to povedala akurát, že:
Najlepšia filmová pieseň
Čo ma už potešilo menej je výhra Adele so Skyfall za najlepší filmový song minulého roka. Ostatné som síce nepočul, ale keď je toto to najlepšie, čo sa k filmom v minulom roku nahralo a naspievalo, tak to je teda filmová hudba v peknej žumpe. Ok, nie je také hrozné ako Madonnina Die Another Day, ale tú si aspoň pamätám, zo Skyfall si nepamätám nič a bola to prvá bondovka, kde som chcel úvodné titulky pretočiť dopredu. Ale jasné, je to Adele a všetko od Adele je predsa najsuper. A vôbec nie je tlstá!
Golden Raspberry
A viete, kto ešte nie je tlstý? Kristen Stewart. Tá síce Oscara nevyhrala, no zato vyhrala Zlatú Malinu. Tie sa tento rok totiž odovzdávali tiež a druhá časť poslednej časti Tuajlajtu rozkopala konkurencii rite, keď vyhrala v siedmich kategóriách. Ja som žiadnu časť Tuajlajtu nikdy nevidel, ani nečítal, takže nie som schopný hejtovať ho na dostatočne fundovanej úrovni, no neodpustím si jedno hodnotenie. Jedným z dôvodov, prečo je TL taký shit je, že by to vlastne vôbec nemuselo byť o upíroch a vlkodlakoch. V podstate ide o klasický romantický grc o láske na pozadí boja dvoch znepriatelených rodov (hej, Šejskpír a tak...). Vlastne taká celovečerná verzia Búrlivého vína, akurát namiesto Matyšáka s Eleskom sa medzi sebou hejtujú pijavice a lykantropi. A medzi nimi nerozhodná ufňukaná brzda Pocisková, ktorá nevie, či chce viac žiarivého Edwarda alebo mladého Rosnera. Či Stewartová? To je jedno, určite viete, čo chcem povedať...
