Réžia: Guillermo del Toro
Scenár: Travis Beacham
Hrajú: Charlie Hunnam, Idris Elba, Rinko Kikuči, Charlie Day, Max Martini, Robert Kazinsky...
Keďže filmové recenzie sú váš obľúbený literárny útvar na čítanie a môj na písanie a dlho tu žiadna nebola, tu máte recenziu na nový film Guillermo del Tora, ktorý práve teraz prichádza na naše pevné disky.
K deju: niekde v Tichom oceáne sa objaví puklina, z ktorej vylezie niečo ako Jožin z Bažin, ktorý tiež kouše, saje, rdousí, no na rozdiel od postavy z Mládkovho tracku je oveľa väčší a neplatí naňho ani práškovacie lietadlo. Vlastne naň neplatí vôbec nič, lebo kým ho US Army dá dole, tak zničí celé San Francisco, z ktorého vidíme samozrejme akurát Golden Gate Bridge. Ja byť sanfransisčan, tak na ten most nevleziem ani za boha, keďže táto stavba je zjavne ako hárajúca fena pre každú megakatastrofu. Aspoň teda podľa holyvúdu.
No a o šesť mesiacov ďalší Jožin rozmrdá Manilu na Filipínach. Chvíľu autoritám síce trvalo rozoznať rozmrdanú Manilu od nerozmrdanej, ale nakoniec si uvedomili, že Jožinov je viac a prichádzajú stále častejšie. No prúser. A napriek tomu, že máme atómky, lejzre, napalm a vložky s krídelkami, na Jožinov nič neplatí, až niekto vymyslí, že by mohli zabrať veľké roboty, ktoré by Jožinov vyzvali na férovku a pekne ručne by im potom rozhodili sandál. Tieto stroje nazvali Jaeger, pretože takýto geniálny nápad si určite vyžiadal veľa Jägermeistru. Aha, a Jožinovia dostali oficiálne pomenovanie Kaiju, čo je niečo ako Jožin, ale po japonsky.
Toto sa dozviete asi za prvé tri minúty, potom sa presúvame o sedem rokov neskôr, kedy Jégermajstri pod vedením nejakého lampásaka, ktorého meno bolo tuším Pederast, ale keďže v rámci holyvúdskej firemnej multikulti politiky, je to samozrejme černoch, hovorme mu napríklad DeMarcus. Je ešte dôležité spomenúť, že Jégerov musia šoférovať vždy dvaja, lebo je to dosť náročné a človeku samému to spôsobuje napríklad krvácanie z nosa, hnačku a poruchy erekcie, navyše spolu tvoria akýsi neurálny systém, podobne ako mozgové hemisféry. Z toho dôvodu je výhodné, aby Jégeršoféri boli na seba nejako napojení, ideálne príbuzenským vzťahom. No a hneď na začiatku vidíme nejakého fešiho a jeho brata, ako idú nakopať prdel ďalšiemu Jožinovi. To sa im aj podarí, teda aspoň si to myslia, lebo Jožin sa iba tváril, že je po ňom a zaútočil zákerne zozadu a zabil Fešiho brata. Feši odchádza od Jägermeistra...
5 rokov neskôr. Projekt Jägermeister je oficiálne zrušený a Feši robí zvárača na múre, ktorý má tvoriť pasívnu ochranu proti Jožinom. Keďže ale múr projektoval Váhostav, tak prvý Jožin, ktorý sa oň oprie, ho prelomí a zmasakruje Sydney. DeMarcus pokračuje v pití Jägerov na vlastnú päsť a zavolá Fešiho, aby sa zaradil do projektu*. DeMarcus chce totiž vyhodiť prasklinu v pacifiku do luftu, a tým ju uzavrieť. Už sa to síce viackrát skúšalo, ale ako vieme, opakovať rovnaké veci s očakávaním iného výsledku je známkou vytrvalosti a zdravého rozumu. Hm, má to väčšiu hĺbku, ako som si myslel, tak to skrátim:
- Feši má furt depky zo smrti svojho brata,
- Feši stretáva Aziatku, ktorá nemôže šoférovať Jägera, lebo má flashbacky, ako ju ako decko naháňal po Tokiu Jožin trpiaci footfetišizmom a chcel jej ukradnúť topánku,
- DeMarcus tiež nemôže šoférovať Jägera, lebo má chorobu z ožiarenia,
- Fešiho nemá rád iný Feši,
- poloretardovaný matematik zistí, že frekvencie medzi útokmi Jožinov sa dramaticky skracujú a o chvíľu nás prídu penetrovať dvaja Jožinovia naraz a potom traja, atď,
- mal pravdu, Jožinovia sú mimozemšťania, ktorí sa nás rozhodli vykynožiť, no zatiaľ chodia po jednom a menej často, aby sme sa mohli pripraviť,
- Feši sa pobije s iným Fešim,
- Aziatka už môže šoférovať,
- veľká márovačka s Jožinmi, jeden Jožin vyhodí všetkým Jägerom poistky, okrem Fešiho starého Jägera, ktorý je „analógový“, kým nové sú digitálne, WTF?
- Feši s Aziatkou zničia dvoch Jožinov, jedného z nich umlátia po hlave ropným tankerom,
- iný vedec sa napojí na modzok Jožina, zistí, že Jožinovia sú iba klony, Jožin sa naňho napojí tiež a chce ho zabiť, nevieme prečo,
- Fešiho s Aziatkou a iný Feši s DeMarcusom (ktorý supluje za iného Fešiho fotra ako pôvodného Jägrojazdca)** idú uzavrieť trhlinu,
- vedec zistí, že trhlina prijme iba Jožinov, tak Feši zoberie mŕtvolu Jožina, medzitým sa iný Feši s DeMarcusom obetujú a vyhodia sa do vzduchu (do vody), aby Fešimu získali čas,
- Feši prehreje reaktor na Jägerovi, ten urobí bum, tri sekundy pred výbuchom Feši zdrhne v únikovom module***
- trhlina sa uzavrie, Feši sa cicmá s Aziatkou.
*projekt pokračuje v strede Hong Kongu, veď je logické, že si továreň na megaroboty na nukleárny pohon postavíte v lokalite z prvej päťky miest s najväčšou hustotou obyvateľstva,
**DeMarcus práve ukázal vztýčený prostredník všetkým, ktorí majú schopnosť pamätať si dlhšie ako dve hodiny, keďže nám je na začiatku vysvetlené, že piloti majú byť prepojení,
***hej, trhlina vraj prepustí iba Jožinov, ale zrejme to platí iba jednosmerne, to sa tiež nedozvieme...
Tak, už je vám asi jasné, že Pacific Rim je vcelku sračka. A to je Del Toro jeden z mojich obľúbených režisérov, ale už sú zrejme preč časy, keď sme si zasoplili vreckovky pri Faunovom labyrinte alebo vyvaľovali okále na invenčné monštrá v Hellboyovi. Del Toro dostal rozpočet 190 mega a zaň si nakrútil dramatizáciu toho, ako sa ako decko hral s robotmi zo škatuliek od liekov a príšerami z plastelíny. Aj keď treba povedať, že akčné scény neboli úplne od veci, veď na padajúce mrakodrapy sa dá pozerať vždy, len škoda, že boli asi tak tri a väčšia časť filmu bola telenovela, stokrát videné klišé, patetický heroizmus, nejaké tie etnické stereotypy (všimnite si Rusov v tomto filme) a super debilné dialógy. Napríklad, že iný Feši nemá rád Fešiho je priemernému divákovi jasné za desať sekúnd, no je možné, že jeden-dvaja retardi to nepochopili, tak to radšej roztiahnime na štyri scény po päť minút. To isté sa týka aj motívu „Asian girl with red shoe chased by a demon“ a bohužiaľ to nie je úvod do šťavnatého hentaiu. Ale aby sme boli fér, také hrozné ako Battleshit to zase nebolo, takže päť go go power rangers z desiatich.
