V rámci utužovania neexistujúcich rodinných vzťahov som sa vybrala s mamou na Flóru. Keďže väčšina z vás tam asi nezablúdi, považujem za svoju svätú povinnosť sprostredkovať, čo vás na takej výstave čaká a neminie. Nič seriózneho, ba priam pretlak kokotín. Prikladám spontánny mobilný fotoreport.
Moja generácia si isto Flóru pamätá. Nos dráždi omamná rastlinná vôňa, šíriaca sa obrovskou halou. Kým vy sa silno držíte za ruku rodiča, aby ste sa v tom dave nestratili. Dnes už ma len tak ľahko neohúria.
Pri vstupe do areálu vás, ako milovníkov kvetov a prírody, isto potešia desiatky stánkov rozložené aj so živým tovarom na priamom slnku. Kto by si nekúpil slnkom spálené rastlinky. Teta ich mäsitými rukami polieva rovno po listoch. Tak sa to predsa robí, či nie? Sadenice rôzneho druhu, schnúce cigánske pečienky, konské maste a dvaja tradiční indiáni. Trendom záhradníckej sezóny vyzerajú byť gladioly a jahody prešľachtené na 20 spôsobov.
Už v prvej vlne stánkov sa mi podarilo objaviť ten najvhodnejší kvet pre moju maličkosť, ledva zvládajúcu udržať nažive samú seba.
Po premiestnení do útrob haly Bé nás čakalo milé privítanie.
Páni zo záhradného centra sa bizarným spôsobom rozhodli využiť ženské figuríny. Malo to ten správny uvítací WTF efekt. Kvetinári a aranžéri však vôbec nie sú šovinisti, ako som sa mylne domnievala. Podivuhodného socho-kvetináču sa dočkalo aj mužské pokolenie. Zahradníčka to dobre pripravila.
Že sa na flóre dajú kúpiť vonkajšie vírivky, to sa divila iba moja mama. Mne to prišlo s ohľadom na stúpajúci počet zbohatlíkov bez vkusu v BA celkom prirodzené. Istý aranžér sa zjavne rozhodol vytvoriť prienik medzi vaňou a záhradnou fontánou. Dopadlo to takto:
Po celú dobu výstavy prebiehala aranžérska exhibícia. S veľkým sklamaním som zistila, že sa pod aranžovaním zväčša myslí napichanie ježovitého tvaru kvetín do misy alebo kvetináča. Výsledok pripomína gýčovú púpavu. A motýle a trblietky a mašle a patina a biela farba a ošúchané nádoby a podivné rekvizity a pomník Milana Rastislava Štefánika a počkať, čo?!
Bez komentára. Každý si môže sám pre seba chvíľku potichu žasnúť nad kreativitou študentov.
Keďže kvetiny sú súčasť prírody a príroda nám pomáha aby sme ostali zdraví, tak sa na konci výstavy nachádzali presne tie stánky, ktorým najviac na našom zdraví záleží.
Okrem iného sa tam v rohu prekrikovalo viacero českých teleshopingových predavačov strúhadiel. Rozprávali do mikrofónu zrozumiteľne a nahlas. Aby aj tá najhluchšia dôchodkyňa na konci čakajúcej skupinky počula, ako rýchlo tie vokúrky pokrája.
Aj moja mama si zrazu spomenula, že potrebujeme strúhač na uhorky. Ten náš doma nekrája ale trhá. Prešmejdili sme stánky s kuchynskými potrebami (lebo aj to treba na kvetinárskej výstave) a v momente, kedy ju to opäť začalo ťahať k českým predajcom, som ju chytila za rameno. Mami, nechceš si kupovať nič od teleshopingových predavačov. Nikdy. Oni sú zlí. Nauč sa to prosím teraz a potom budem mať s tebou menej roboty, keď budeš naozaj stará. Mama prikývla, ale stále sa tam chcela ísť pozrieť. Odtiahla som ju ďalej. Šmejdi sú to. Myslím, že som jedného prekliala pohľadom, a do budúcna sa nevyhnem aj hrubšiemu násiliu.
Ďalšou zastávkou boli blikajúce led-fontány s biblickými výjavmi. Mama sa upokojila a ja som sa schuti zasmiala. Aj na koňovi s kravatou.
A to bolo vlastne všetko. Pôvodne sme tam chceli pozrieť niečo na vinič. Podarilo sa nám objaviť stopy viniču v dvoch stánkoch – v prvom predávali sadenice. Víno, druh biele, červené a ružové (táto ponuka určite osloví nejedného profi-vinára). Potom už sa dali kúpiť iba záhradnícke nožnice. Tak sme doplnili zásobu miniatúrnych sukulentov, nechali si od podivínskeho predavača poradiť, akou vodou ich nepolievať a šli do auparku na kávu.
Aby som nezabudla – posledný obrázok pre fanúšikov pugov francúzskych buldočkov. Nech žije gýč!
Viva la Flóra 2014.
