Preraziť na Slovensku vlastnými silami a schopnosťami v čomkoľvek, snáď okrem politiky a organizovaného zločinu, čo je vlastne jedna a tá istá vec, je takmer mission impossibru. A tým nemyslím, že je to také akože trošku ťažké, že si môžete povedať vo svojom obľúbenom mŕtvom jazyku, že „Per aspera ad astra“, ale tým myslím, že sa to vo väčšine prípadov ani nedá, lebo cez všetky asparágusy sa k tomu Oplu astra ani nedostanete.
Žily mi to netrhá, lebo ak existuje krajina neobmedzených možností, musí existovať aj krajina obmedzených a prečo by to nemalo byť práve Slovensko? Zároveň to implikuje, že niekde inde to predsa MUSÍ byť lepšie a vďaka viere v tento postulát odchádza plno Slovákov za hranice. Napríklad práve preto, aby tam prerazili, čo sa mnohým určite aj podarí, no niektorým jedincom zase nie, pretože problém nie je v geografii, ale priamo v nich. Jednoducho, keď máte 146 centimetrov, v basketbale budete suckovať rovnako v Medzilaborciach ako v Harleme. Ale po návrate* do Medzilaboriec sa nikto nemusí dozvedieť, že jediný kontakt s basketbalom sme mali, keď sme LeBronovi, LaShawnovi a Lamarovi – členom stredoškolského basketového mužstva, podávali čokoládový shake cez okienko v Mekdrajve.
*návrat – existuje pomerne spoľahlivý spôsob, ako rozoznať v zahraničí prerazeného jedinca od neprerazeného, a to tak, že ten neprerazený sa vrátil. Teraz samozrejme nemyslím tých, ktorí si do cudziny išli len zarobiť prachy na vysnívaný dvojizbák na Pošni, ale tých, ktorí tam išli robiť reálnu kariéru. Lebo veď keby reálne prerazili tam, prečo by sa vracali sem? Logic’d! Horšie je, že často sa z týchto jedincov vyprofilujú obmedzenci, ktorí trpia tzv. Breinerovým syndrómom a ktorých celú komunikačnú náplň tvorí presviedčanie svojho okolia, aké je všetko a vždy na Slovensku na pikaču a všade inde presne naopak. A žiadny argument na nich neplatí, lebo veď oni boli „vonku“, tak vedia, lebo tam boli. No a tak. Vcelku nedorobená pointa, ale nemal som veľmi čas. V každom prípade musíte uznať, že ten nový track od Misty je fakt pekne na hovno, takže mám pravdu.
Ale to je samozrejme len metafora, nás športovci nezaujímajú, ani doktori, obuvníci, klampiari, drotári, právnici, novinári, hrobári, štukatéri, telemarketéri, tlmočníci, účtovníci, programátori, animátori, reanimátori atď. Lebo nás zaujímajú celebrity, ktoré prerazili. Teda aspoň mňa (zaujímajú, nie že ma prerazili) – bez akejkoľvek irónie tvrdím, že si vždy rád prečítam o niekom, koho poznajú až za Hainburgom a nie je to vďaka tomu, že na Slovensku samopalom rozstrieľal v aute ženu s deckom (zdravíme do Belize). Case in point: B-Complex.
Z rovnakého dôvodu som si prečítal aj článok o niekom s umeleckým menom Mista. Prvé čo ma prekvapilo, že to nie je skomolenina Mister, lebo sa jedná o ženu, profesiou vraj speváčku. Titulok „Mista zbiera úspechy v zahraničí, Slováci ju nepoznajú“ ma veľmi zaujal, lebo jednak je pravdivý, napríklad ja som ju fakt nepoznal a dvojak som sa naivne domnieval, že na Slovensku ju nepoznáme preto, lebo jej hudba je na slovenský trh príliš alternatívna a nemainstreamová. Ale už úvod článku, kde sa píše, že Mista bola náhradníčka Kristíny na Eurovízii, t.j. mala tam ísť ešte s niečím horším, ako je Horehronie (!), napovedá, že žiadna východoeurópska Lana Del Rey sa nekoná. Čo je subjektívne úplne zlý príklad, lebo sa musím priznať, že slečna Delrejová sa mi vôbec nepáči, jednak ako žena – pripadá mi strašne umelá, počnúc až pornografickým pseudonymom, cez vlasy, pery, snáď až po prsty na nohách a rovnako jej hudba sa mi zdá ako čisto chladný kalkul, síce remeselne dokonalé, ale totálne bez života. Ale všetci ostatní ju žerú, tak sa to sem hodí. Mimochodom, ani Puzovho Krstného otca som nedočítal do konca, tak a teraz všetci do mňa! No ale to som príliš odbočil, takže späť k téme – nemyslím si, že 5-ročná koncipientská prax by zlepšovala úroveň advokácie na Slovensku, skôr naopak, keďže sa tým betónujú staré plesnivé skorumpované štruktúry so zadkami prilepenými ku koženkovým kreslám v advokátskej komore... Do riti, zase zlá téma.
Tak som si teda pozrel ten videoklip, s ktorým Mista vraj penetruje totie zahraničné hitparády. Mno, tak hudobne je to na stupnici od jedna do desať - kde jedna predstavuje kazetový výber 90‘s eurodanceflooru animátora/zmrzlinára/gigola z dvojhviezdičkového hotela na Bibione a desať je Gangnam style - niekde asi na trojke. Asi by sa dalo ísť aj na tri a pol, ale na rozdiel od kórejského nakoksovaného psychopata v tyrkysovom žakete, Mista nepredvádza tanec, ktorý evokuje jazdu na vystrašenom poníkovi. Ani na inom zvierati, prípadne na chlapovi (to by bolo možno aj za štyri). Do toho spevy s anglickou výslovnosťou asi ako má slovenská herečka prerazená v Hollywoode, ktorej životná úloha je zatiaľ ukrajinská prostitútka v ôsmej sérii CSI: Cleveland, ktorú tri minúty po úvodných titulkoch dobodajú na smrť. T.j. každá. From de getó...
Vizuálne je to tiež čistý luxus, a to myslím doslova, lebo tam poletujú 3D modely symbolu peňazí zlatej farby a odohráva sa to v kasíne. Teda skôr asi v zadnej chodbe pohostinstva Javorina, kde dal majiteľ namontovať štyri hracie automaty. A ešte je tam limuzína, v ktorej útrobách sa Mista lascívne povaľuje. A volá sa to „Cash Out“, tak zrejme tam robí aj iné veci, len si treba priplatiť. Fakt chýbajú už len svetelné tunely, diskogule a lesklé elasťáky. Ale aspoň to nemá záverečné titulky.
Teraz akurát neviem, či je Mista v Krajinke taká nedocenená preto, že majú Slováci predsa ešte len nejaký ten vkus, alebo je tu už toľko sračiek, že je žumpa preplnená a viac sa do nej nezmestí. Ale ako sa hovorí, očakávaj najhoršie, dúfaj v najlepšie, takže stále neviem, lebo sa mi zdá, že dúfanie je v rovnakej množine ako očakávanie, preto to nedáva zmysel. Asi to bude kravina, nepovedal to náhodou Coelho? Aha, a pre tých troch ľudí, ktorých zaujíma, kde že to prerazila, tak v Číne.
