Réžia: J.J. Abrams
Scenár: Roberto Orci, Alex Kurtzman, Damon Lindelof
Kamera: Daniel Mindel
Hudba: Michael Giacchino
Hrajú Chris Pine, Zachary Quinto, Zoe Saldana, Simon Pegg, Anton Yelchin, Karl Urban...

 

 

“Der Weltraum, unendliche Weiten. Wir schreiben das Jahr 2200. Dies sind die Abenteuer des Raumschiffs Enterprise, das mit seiner 400 Mann starken Besatzung 5 Jahre unterwegs ist, um fremde Galaxien zu erforschen, neues Leben und neue Zivilisationen. Viele Lichtjahre von der Erde entfernt dringt die Enterprise in Galaxien vor, die nie ein Mensch zuvor gesehen hat.“

 

Počuli ste to niekedy? Ja áno, veľakrát. Vlastne skoro každý pracovný deň, keď som bývala po škole u babičky. Bola som vtedy ešte prvostupniarka a pozerávali sme Raumschiff Enterprise na ORF1. Priznám sa, že z deja seriálu si vlastne nepamätám nič. Ale tieto úvodné slová si asi budem pamätať, kým nás Alzheimer nerozdelí. Ako 9- až 10-ročná som sa aj pomocou Star Treku učila nemčinu. Prostredie vesmírnej lode Enterprise a dobrodružstvá posádky na čele s Käpt'n Kirkom, Mistr Spokom, (doktorom) Pille, Lutennent Uhurou a ďalšími ma zaviedli do fascinujúceho pestrého fantastického vesmíru.


Neskôr som sledovala aj Next Generation, Voyager a občas i Deep Space Nine. Jasné, že časom sa mi niektoré postavy či udalosti začali zdať naivné a klišéovité. Ale poznáte to – filmy/seriály/hudba vášho detstva zostanú vašimi srdcovkami aj napriek neskôr zjavným nedostatkom.


A čo som tým chcela povedať? Toto. Keď som sa dopočula, že sa pripravuje nový ST film, ešte ten v roku 2009, povedala som si: “Jejda, tí amíci zas idu babrať do niečoho dobrého, aby vytĺkli prachy, kde sa len dá.” Nakoniec som nový StarTrek videla a bola som spokojná. Preto som sa na ten tohtoročný – Star Trek Into Darkness - tešila tiež. A keď som zistila, že hlavného záporáka bude hrať Benedict Cumberbatch (Sherlock Holmes/drak Smaug/Necromancer z Hobbita), ktorý má pre negatívne postavy veľký potenciál, usúdila som, že to možno naozaj bude dobré.

 

 

Príbeh

 

A veruže aj bolo. Príbeh je, samozrejme, startrekovsko nekomplikovaný. Princíp “všetko zlé je na niečo dobré” sa však vinie celým filmom a decentne osviežuje jednoduchosť deja. Postavy majú jasne vyhranené charaktery. Síce sa v priebehu filmu vyvíjajú, ale len v rámci vytýčenej línie. To však vôbec nevadí. Veď v ST chceme vidieť frajerského Kirka, chladne logického Spocka, ušomraného doktora... Sú presne takí, akí majú byť. Hlavný záporák je primerane démonický. Nechýba ani veľké zviera z Hviezdnej flotily, ktoré má vlastné záujmy, či blondínka s peknými krivkami pre potešenie očí mužského publika (ak by niekomu náhodou nestačila gazela Uhura).


Dej je strhujúci, plný akcie, stále sa je na čo pozerať, stále sa niečo deje. Samozrejmosťou sú spektakulárne výbuchy, strieľačky a osobné súboje (ja ti tresnem takú, že ti stena dá druhú, ty sa otrasieš a vytneš mi jednu, že rozbijem interiér a toto opakujeme aspoň minútu. Na konci máme trochu pokrčené oblečenie a decentné škrabance na čele a líci.). Nanešťastie je tam aj zopár vyslovene patetických scén. Ale to už je asi povinná jazda, určená tzv. bežnému divákovi.


Dobrým nápadom tvorcov je fakt, že dej sa už od predchádzajúceho filmu vyvíja v paralelnej realite, ktorá vznikla následkom pozmenenia minulosti pri ceste časom (ehm, tieto veci vám snáď vysvetlí Joki, ja som len DailyMatka). Vďaka tomu tvorcom filmu stačí sledovať hlavnú líniu, ale môžu realizovať aj vlastné nápady, čo aj šikovne využívajú.

 

 

Hudba a kostýmy


Hudba. Hm. Je dobrá, dramatická, efektná. Niekedy až príliš veľa dobrého, ako torta psíčka a mačičky. No dobre, zas také zlé to nie je. Miestami mi pripomínala LOTR soundtrack. Hlavne spôsobom použitia (asi to neviem správne vyjadriť, snáď pochopíte). Pikoška – soundtrack nahral Symfonický orchester Slovenského rozhlasu. Viem to od kamarátky, ktorej mama tam hrá na husle. Kamarátkine deti teraz používajú papiere s notami ako šmíráky na kreslenie. Mimochodom, orchester nahráva vždy len krátke sekvencie pre jednotlivé zábery, takže ak chcú hudobníci počuť celé skladby, musia si zájsť do kina.


Ešte tu máme kostýmy. Kostýmy boli pekné, ale príliš futuristické. Kostýmoví výtvarníci by mohli viac prihliadať na pôvodné odevy z originálnej série. To sa týka aj iných reálií, napríklad kapitánskeho mostíka, ktorý ma dotykové displeje. Na druhej strane toto sú len také hnidopišské prkotiny, ktoré celkový dojem z filmu nijak zvlášť nenarušia.

 

Aby som to zhrnula. Neviem, ako by film hodnotil zanietený trekkie. Mne sa páčil. Myslím, že sa bez hanby môže zaradiť do ST univerza a ja ho zaraďujem medzi filmy, ktoré si rada pozriem aj niekoľkokrát. Ak neviete, čo s voľným časom, Star Trek Into Darkness vám ho príjemne vyplní.

 

Live long and prosper.


 

P.S.: Ak sa rozhodnete pre 3D verziu, pozor na letiaci oštep :)