Po tom, čo sa ústavným zákonom v zrýchlenom legislatívnom konaní zrušili štyri ročné obdobia, sme z obdobia mrazov skočili rovnými nohami, obutými do krikľavo zelených flip-flopov, priamo do obdobia horúčav a sucha. To síce nepotešilo výrobcov oblečenia, zvaného aj prechodné a zrejme už pracujú na novom type páperových búnd, ktoré sa jednoduchým pohybom budú dať zmeniť na havajskú košeľu a krátke kárované kapsáče, no potešilo to tých, ktorí sa nevedeli dočkať času komárov, spotených podpazuší, úpalov a cestných rozkopávok, odborne nazývaného aj leto. Že takí ľudia existujú síce nechápem, no nič iné než zmieriť sa s tým mi nezostáva.
Mínus spočíva zase v tom, že keď si letný fesťák plánujeme, ani indigovou aurou obdarený utajený syn veštice Izidory a doktora Iľka nemôže vedieť, aké bude počasie. A aj keď letá sú v našom mierne chladnom subtropickom podnebnom pásme pomerne teplotne stále, môže sa stať, že bude chujavo. Taký Kaščák a zamestnanci firmy na montáž party stanov by vám vedeli rozprávať. (Scheisse! Helmut, nevieš kam má ísť týchto dvadsať krížových skrutiek? Vergiss es, Jürgen, čo by sa tak asi mohlo stať? Jebne to? Hoď mi radšej kari wurst.) Ale počko-nepočko, pred polrokom sme si kúpili v predpredaji lístky, medzitým ich nestratili, ani sa nerozhádali s kamošmi, ktorí tam idú s nami, takže ideme. Čo už, kua...
Aj keď ako povedal Frank Sinatra, keď vymyslel parný stroj: „Nie je fesťák ako fesťák“, no či už ideme na Pohodu, lebo šak tam chodia šesi a potom sa o tom ešte tri mesiace bavia a my sa nechceme cítiť sociálne exkludovane pri small-talkoch v korporátnej kuchynke alebo v diskusiách na sme.sk, alebo sa o tretej ráno v opitosti rozhodneme ísť si okopať píšťaly na gabberový Brain Cracking 4 s hlavnou hviezdou DJ-om Krutohrajom, niektoré náležitosti majú spoločné, tak napríklad:
Hedlajner
Hlavná hviezda programu. Rozoznáte ho tak, že je na plagátoch uvedený najväčším písmom. Ako už dávno vieme, svetová pakultúra prichádza na Slovensko s jedno- až nekonečnoročným oneskorením, takže sa môže stať, že zahraničným hedlajnerom na slovenskom fesťáku je niekto, ktorého z hudobného masového hrobu nechce exhumovať už ani Martin Jakubec. Ale vyzerá to fajn, keď sa povie, že na ABC Feste vystúpia tento rok XYZ Band. Keď budete mindžovať, že ste od nich už päť rokov nič nepočuli, tak si predstavte, ako asi mindžuje ich manažér, keď musí frontmana donútiť ísť na rýchlu odvykačku, naučiť sa texty, schudnúť 30 kíl a vysvetliť, kde a čo je Slovensko. A aj tak je možné, že mu z taxíka na letisko zavolá, že do žiadneho skurveného Somálska nejde a nechá sa odviezť radšej k svojmu dílerovi koky.
Stejdž
Priestor, kde účinkujúci predvádzajú svoje umenie, kedysi sa používal aj dnes už archaický výraz „pódium“. Spýtajte sa svojich prarodičov, možno si ho ešte pamätajú. Väčšie festivaly majú viac stejdžov, a keďže festivaly sú v prvom rade biznis (aj keď usporiadatelia vám budú aj s ihlami pod nechtami tvrdiť, akí sú na tom stratoví... napriek tomu organizujú rovnako stratový festival každý rok), tak stejdže sa označujú podľa sponzorov. To môže byť pri návšteve trochu mätúce, preto je dobré si názvy stejdžov namemorovať vopred, aby sme vedeli, že na Mitická stejdži je punk, Thor Steinar stejdži zase reggae a na Nurofen stejdži tlačia schranz. Stejdž, kde vystupuje hedlajner, sa volá mejnstejdž.
Lajnap
Každý fesťák má lajnap, t.j. program, ktorý slúži ako informácia, kto bude hrať, prípadne aj kedy a na ktorom stejdži. Ak idete na fesťák s tým, že chcete silno vidieť dvoch interpretov z tých sto vystupujúcich, tak je lajnap zásadne spravený tak, že hrajú naraz na rôznych stejdžoch. Ak chcete počuť iba jednu kapelu, tak lajnap sa na poslednú chvíľu zmení a zistíte, že dotyčný už hral a namiesto neho hrá niekto iný. Napríklad ten trtko, za ktorého ste vysolili v kc-čku 8 éčiek a hral tak na pikaču, že ste išli radšej na balkón baliť pofajčievajúce hipsterky. Ale čo vám budem písať, štandardný fesťákový lajnap trefne ilustruje tento obrázok:
yet another music festival
Atmosféra
Nemám na mysli vzdušný obal zemegule, ale nedefinovanú abstraktnú veličinu - vnútorný subjektívny pocit, že napríklad cigánska na Hurámetale je oveľa lepšia, než toi-toie na Country Massacre, ale o dosť horšia, než ponuka satanistických tričiek na Christmusic. Jednoducho nikto nevie, čo to je, no ako odôvodnenie vašej návštevy festivalu, z ktorého lajnapu nepoznáte ani hovno, to obstojí celkom dobre.
Tak, už iba nejaký ten týždeň a môžete si čeknúť lajnap, na ktorom stejdži hrá hedlajner fesťáku, ktorý má podľa vás najlepšiu atmosféru a možno sa vidíme napríklad v auguste na Aprajsingu.
