Základom slova september je sepsa. A keďže sa v auguste všetci oblievali vodou jak na Veľkú noc, tá sa odparila a prvá polovica septembra vyzerala jak z filmu o Noem. V druhej polovici som bol na dovolenke, takže vôbec neviem, ako na Slovensku vyzerala, ani ma to nezaujíma. V každom prípade, mnohosrd tu máte aj tak. Prvého diskutéra, ktorý napíše, že už je predsa október, navštívi Táňa Rosová a bude sa naňho celú noc pozerať.

 

Zahraničie

Nindžovia sú zase urazení

 

Dáme si malý kvíz.

  1. Sedíte v autobuse a počujete, ako niekto spieva svojmu decku pesničku o prasiatkach a vám to vadí, lebo nežeriete bravčové. Čo urobíte?
    1. uvedomíte si, že to, že vám vadí také niečo, je fakt mega drbnuté, zahanbíte sa zo seba a tvárite sa, že sa nič nedeje;
    2. síce to uráža váš svetonázor, či čo to máte, no uvedomujete si, že ste v tomto v menšine, preto sa musíte prispôsobiť lokálnym zvyklostiam a necháte to tak;
    3. idete sa sťažovať šoférovi a požadujete, aby dotyční vystúpili z autobusu. 
  2. Ste vodič autobusu a príde k vám ženská v čiernej záclone pičovať, že v autobuse sú niekto spieva pesničku o prasatách, čo sa jej zdá „rasistické“, a preto ich musíte z autobusu vyhodiť. Čo urobíte?
    1. prostredným prstom ukážete na tabuľku „nehovorte s vodičom za jazdy“;
    2. odporučíte dotyčnej, ak sa jej nepáčia zvyklosti v krajine, aby sadla na najbližšie lietadlo a vrátila sa pásť púštne kozy do tej ritnej diery, odkiaľ prišla, teda ak tam vôbec ešte nejaké lietadlá lietajú;
    3. uvedomíte si, že vás konfrontuje členka chráneného minoritného druhu a nechcete mať s týmto plemenom a jeho ochrancami žiadne problémy, preto jej vyhoviete. 

Výsledky:

1.c., 2.c.

 

Znie to síce neuveriteľnejšie ako Clooneyho svadba, ale toto sa PODĽA NIEKTORÝCH ZDROJOV VRAJ fakt stalo v UK.  Že uraziť moslima je ľahšie ako kúpiť si v Tripolise arafatku, to viem už dávno, ale toto sa mi zdá už príliš. Fakt by ma zaujímalo, čo by sa stalo, keby som sa niekde v Saudskej Arábii sťažoval, že ten týpek na veži huláka šesťkrát za deň a či by nemohol byť aspoň ráno ticho. Alebo keby som požiadal nejakú tamojšiu ženu, nech si dá dole ten záves, lebo vyzerá jak batman. Ale nie, čo je dovolené moslimovi, nie je dovolené z moslimov posratému Európanovi.

Odkaz pre prípadných diskusných pravdoláskarov a mravokárcov: ak budete mať obsedantnú potrebu napísať, že o tomto predsa islam vôôôbec nie je a že nemám hádzať všetkých arabášov do jedného vreca, tak vám vopred oznamujem, že to uráža môj svetonázor, tak sa ani nenamáhajte. Allah fubar!

 

 

Slovač

Exekútori si zaslúžia

 

Fero požičia Jožovi tisíc eur. Ten mu ich nevráti, Fero to dá na súd, vyhrá a podá návrh na exekúciu. Tá začne, medzitým sa Jožo hecne a Ferovi tisíc éčiek vráti sám ešte skôr, než exekútor preloží slamku. Napriek tomu exekútorovi patrí plná exekútorská odmena. Prečo? Lebo je to tak v súlade so zákonom (terminus technicus). Jednoducho, aby exekútor zarobil sto percent toho, čo zarobiť môže, stačí mu poslať tri listy a inak nemusí robiť nič. Pre prípad, že by ale to nič robiť nestíhal, môže mať aj zamestnancov, ktorí nič budú robiť zaňho. A aby ich to náhodou nič nestálo, štát rád pomôže nejakou tou dotáciou.

Rozmýšľam, či je ešte nejaké povolanie s menšou zodpovednosťou a rizikom a napadá mi už iba politik. Ale ani ten to nemá na celý život, na rozdiel od takého exekútora. Nevadí, bravčová hlava, ktorá ani nevie, koľko stoja jej hodinky nám znova ukázala, čo to znamená, keď sa povie „sociálna vláda“.  

 

Kniha

Hugh Howey – Silo

 

Dovolenka bez knihy, to je ako Sagrada Familia bez lešenia. No keď sa vám po prečítaní asi sto strán knihu ani nechce vyťahovať v lietadle z tašky a radšej si čítate katalóg call of duty free produktov, tak to je asi niečo zle. Kua, kto si kúpi tento Chanel za 90 éčiek, keď na internetoch stojí o dvacku menej? Hm, ale tieto tissotky nie sú zlé... aha, quartzové, tak nič. No ale späť k Silu. Ako spotrebiteľ som bol hnusne oklamaný, keď som si kúpil niečo s označením postapokalyptický thriller, ale dostal knihu, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani Sparks s Urbaníkovou.

Podľa mňa postapokalyptický thriller musí obsahovať isté povinné ingrediencie, a to najmä:

 

  • boj o prežitie

Nemáme. Silo je o tom, že pár sto rokov po globálnej katastrofe ľudia žijú v obrovskom podzemnom bunkri a jediné nebezpečenstvo, ktoré im hrozí je to, že im nevyklíčia paradajky.

 

  • víziu zničeného sveta

Jeden výhľad na púšť je trochu málo. Čo sa vlastne so svetom stalo, ako a prečo, sa nedozvieme. Šak načo?

 

  • neustále hroziace nebezpečenstvo

Spomínal som paradajky? Tak potom ešte hlavnej hrdinke ide dvakrát o krk, ale môže si za to sama. Aha, a zabudol som, z nejakého dôvodu, ktorý sa autor neobťažoval vysvetliť, do bunkra za miliardy dolárov zabudli namontovať výťah. Preto všetci chodia po schodoch a sú z toho zadychčaní a zakuckaní.

Zato Silo má:

 

  • 500 strán

Keby sme odstránili 50 strán o chodení po schodoch a 400 strán kktín uvedených nižšie, dostali by sme celkom stráviteľnú poviedku. Lebo to presne Silo je – poviedka (málo postáv, jedna uzavretá lokalita a jednoduchá zápletka)

 

  • motív zakázanej lásky

Hlavná hrdinka sa volá Juliette (podobnosť s Romeo a Juliette bohužiaľ naozaj nie je náhodná). Juliette niekde na začiatku knihy prehodí dve vety s jedným trtkom. Potom sa už nevidia, no nejakým spôsobom sa do seba zamilujú a druhú polovicu knihy si tokajú cez vysielačku. Even worse love story than Twilight.

 

  • viac emócií jak na Rozborilovom fejsbuku

Toto ma pri čítaní neskutočne sralo. Pamätáte si film Silver Linings Playbook s tou, čo si teraz nedávno fotila kundu a Bradley Cooperom? Veľa si z neho nepamätám, no bola tam jedna dobrá scéna, ako Cooper číta knihu, po pol minúte zakričí „What the fuck?“ a vyhodí knihu cez zatvorené okno? Tak nejako takto som sa cítil pri čítaní Sila. Mal som sto chutí urobiť to isté, ale nakoniec som neurobil, najskôr asi preto, že netrpím mánio-depresiou ako Bradley Cooper a dvojak mám stále takú naivnú úctu voči knihám, aj keď sú to kokotiny ako Silo. Autor si totiž povedal, že by bolo fajn, keby hlavná hrdinka mala, prosím pekne, pocity. Na tom nie je nič zlé, lenže Juliette nevie bez záplavy pocitov, vnemov, emócií, spomienok a dojmov spláchnuť ani hajzel. Aby ste si to vedeli predstaviť, napríklad veta „Juliette otvorila dvere a vstúpila do miestnosti“ vyzerá v Silo štýle asi takto:

„Juliette chytila kľučku dverí a chystala sa ich otvoriť. Zarazila sa. Drsná textúra kovovej kľučky jej pripomenula zvrásnenú dlaň jej otca. Otca, ktorého nevidela niekoľko rokov. Ich vzájomné odcudzenie ju kvárilo, no rozhodla sa ho skryť do temných komôr svojej duše. Takých temných, ako neosvetlené kúty technického úseku. Zrazu na ňu prišiel smútok. Obalil ju ako nepriedušné plátno a rovnako jej nedovolil dýchať. V očiach sa jej zaleskli slzy ako drobné kvapky rosy na tekvicovom záhone. Nemôže teraz plakať, prišla predsa opraviť teplovodnú stupačku. Utrela si tvár a konečne vstúpila do miestnosti“.

 

Popiči, ne? A teraz si predstavte, že takéto perly sú v Sile v priemere dvakrát na stranu. A celé to korunuje happy end, po prečítaní ktorého som si musel šľahnúť tri kubíky inzulínu. Ale aby som iba nemindžoval, tak nejaké pozitíva Silo má. Napríklad peknú obálku, alebo kvalitný papier, takže keď nejaká apokalypsa fakt príde, Silo pôjde na podkur ako prvé.

 

Týmto by som ešte rád odkázal tým, ktorí mi toto odporučili, že 14 eur a 8 hodín (real feel ©: tri a pol roka) života mi môžu poslať DHL-kou. Vopred vďaka.

 

Slovač

Hipsterská hladovka

 

Po prečítaní tohto strašne vtipného článku som si uvedomil jeden dôležitý fakt. Celý svoj život vlastne držím hladovku. A to dokonca každodenne a opakovane, vždy medzi jednotlivými jedlami. Akurát som na to nikdy nezaobalil nejaký protest. Na rozdiel od občianskej iniciatívy „Povedzme nie nezmyselnému referendu“. Tí sa budú v hladovke striedať, čo som ja pochopil tak, že jeden hipsterský trtko bude hladovať, kým druhý bude jesť dulový quiche a potom sa vymenia. Geniálne! A navyše to samozrejme bude všetko každý deň na nete. Zrejme príslušný hladovkár postne na instagram prázdny tanier. Keď už toto nepresvedčí všetkých tých homofóbnych hejterov, tak ja už fakt kurva neviem! Akurát nechápem, že či tou aktivitou „povedzme nie“ chcú dosiahnuť ignorovanie referenda alebo naopak vyzývajú k účasti na ňom a krúžkovaniu záporných odpovedí. Ale tak to je jedno, podstatné je niečo iné. A síce odpoveď na otázku „Keby som bol gay, vedel by som si obliecť skinny jeans?“