A máme tu prvý mesiac nového roka, ktorý sa mal pôvodne volať jaguár, ale nejaký diletant v starom Ríme zase spravil preklep a nechcelo sa mu to opravovať. Čomu sa ani nečudujem, lebo veď skúste dať backspace na hlinenej tabuľke. No a napriek tomu, že to vyzeralo, že po Vianociach prestane svet existovať, sa v januári diali veci, udalosti a deje. Napríklad vo svete športu: Adam Cibuľa takmer vyhral Australian open, na Ukrajine stále prebiehajú streetboxové zápasy medzi Kličkom a kukláčmi a na Slovensku zase preteky o najrýchlejšie utvorenie si názoru na extrémizmus. To je ale úplne jedno, lebo o tom prvý tohtoročný mnohosrd vôbec nebude.
Bratislava
New Stein Business and Residence Park
Aj najväčší bratislavský lokálpatriot musí uznať, že Stein nikdy nebolo veľmi dobré pivo. Ani tá budova, kde sa varilo, nebola práve tádž ani mahál a v reštike dole by taký Pohlreich nestihol ani povedať „kurva, to je hnus, ty vole!", ale rovno dostal infarkt myokardu. To nás už ale nemusí trápiť, lebo prišli good guys developers a čoskoro tam bude New Stein a to bude fasa. Veď už ten názov – cítite tú lahodnú fúziu americkej moderny a germánskeho konzervativizmu? Ono sa totiž pozemky pod Steinom pred pár rokmi predali iným developerom, ktorí ale medzi tým krachli, preto je teraz v dezolátnom stave a dokonca hrozí aj ujma na zdraví, lebo tam už trikrát horelo. To si žiada naozaj doktorát z Vysokej školy developerskej Univerzity Mariana Kočnera v Leopoldove, aby sme zistili, že keď je nejaká budova 15 rokov opustená, začne chátrať. Aj keď chápem, že každého stavebného prepierača peňazí poriadne nasere, keď to trikrát podpáli a furt nie sa to zosypať. Plus sa do toho zase jebú nejakí pamiatkari, a pritom to už dávno mohlo vyzerať takto:
Fotky britských modrých mačiatok ako na rozkvitnutej alpskej lúke ožužlávajú ušká šteniatkam bernských salašníckych psov nesiahajú developerským vizualizáciám v atribútoch cuteness, positiveness a fakeness ani po spodnú lištu vo photoshope. Celý výjav sa zjavne odohráva cez víkend, lebo cesta je úplne prázdna, na rozdiel od pracovného týždňa, kedy tam bude zápcha až od Avionu. V tejto oáze pokoja, no zároveň s prstom na tepe veľkomesta (ak mi toto slovné spojenie marketéri z New Steinu ujebú, som ochotný sa súdiť) práve Kikuška, Nikuška a Vikuška (v popredí) idú spolu na obedík do jedného z mnohých café-restaurantov (občianska vybavenosť: check), len Nikuška je trochu nesvoja, lebo si bude môcť dať asi iba polievku. Odvtedy, čo si s Dankom kúpili v New Steine svoj 1+KK za 130 litrov im to do výplaty veľmi nevychádza.
Ale presuňme sa ďalej. V pozadí vidíme malú Terezku, ako sa preháňa po chodníku na kolobežke. Keďže developer sa zaviazal vybudovať 900 podzemných parkovacích miest, ktoré bude predávať len po 11 500,- EUR s DPH (a k tým dvom nepredateľným 300-metrovým mezonetom ich bude dokonca dávať zadarmo!), nikto neparkuje na chodníku, ako je to inde (viď. ďalšia téma), preto je to pre Terezku super bezpečné, teda ak ju o 20 metrov ďalej nevyžehlí električka. Blankytne modrá obloha siahajúca až k horizontu (v okolí totiž nie je iná výstavba) a urastené stromy sú už povinnou digitálnou čerešničkou na grafickej torte pokriveného PR menu.
Je to jednoducho také krásne, že si snáď nikto nevšimne tú hranatú bielo-čiernu kokotinu v pozadí, ktorá sa nápadne ponáša na iný stavebný projekt, konkrétne „Hocičo, čo sa tu za posledných 20 rokov postavilo". Ja viem, že chcieť, aby v Bratislave bolo konečne stoporené niečo, čo nevyzerá ako výsledok seminárky druháka na stavarine, stvorenej v open-source kresliacom programe je asi rovnako naivné ako chcieť, aby moderátori večerných správ prestali koktať, ale aj tak: fuj, do piče!
Fízli and shit
Reflexné kraviny do každej rodiny
Január je vraj mesiac kreativity, takže zrejme nebude náhoda, že zákony a ich novely sú najčastejšie účinné práve od tohto mesiaca. Ako aj tento rok. Štandardná situácia: vonku je typických januárových 15 stupňov, tak si poviete, že by ste sa mohli ísť niekam prejsť, a keďže v auparku ste boli včera, rozhodnete sa tento bohumilý zámer realizovať napríklad na Železnej studienke. Keďže slovo prejsť sa vychádza zo slova chodiť, idete tam pešo pekne po chodníku, keď už čoskoro narazíte na typický bratislavský úkaz, a to tzv. autoturizmus, v praxi manifestovaný autami zaparkovanými na chodníku, tak že ho komplet celý zajebú. Na svete totiž nie ste len vy, ale aj rôzni motorizovaní kokoti, ktorí predsa za turistikou nebudú chodiť pešo jak jebnuté socky, ale zároveň nebudú platiť parkovné tri eurá na deň jak skurvení zbohatlíci. Ale vy si poviete, že nevadí, je pekný deň a ste lepším človekom a zapudíte myšlienky pokračovať v chôdzi priamym smerom cez kapotu, predné sklo, strechu, zadné sklo a kufor, ale auto obídete cez cestu.
Zatiaľ žiadny proglém, veď parkovanie na chodníkoch je dovolené minulou novelou zákona o premávke, takže čo už s tým, len odteraz si musíte dávať aj bacha, aby ste pri týchto každodenných úkonoch prežitia v urbánnej džungli mali na sebe za zníženej viditeľnosti tzv. reflexný prvok. Inak vám môže orgán činný vo vyberaní pokút stiahnuť z budgetu až 50 éčiek. Prázdne miesto v peňaženke vám potom zaplnia akurát myšlienky, že možno v takej Severnej Kórei majú o pár priestupkov viac alebo hrejivé slová pizdy z tlačového odboru MV SR o tom, že v tomto prípade vôbec nejde o represiu, ale o prevenciu. Jak to bolo s tým „fuckin' for virginity"?
Spoločnosť
Plesňová sezóna
Zase je ten krásny čas v roku, kedy:
1. sa slovenská celebritná sedlač môže zahrať na Rockefellera a Monroeovú a ísť si oprášiť lekcie spoločenského styku a zistiť, či sa oplatilo kúpiť tie zľavové kupóny na hodiny spoločenských tancov,
2. slovenskí módni návrhári si budú môcť dovoliť depiláciu ritného otvoru na pol roka dopredu a vizážisti môžu chvíľu onanovať nad tým, či zlaté flitre ladia s vráskami na Studenkovej krku a či Sklovskej účes konečne penetroval ionosféru,
3. dramaturgovia Topstaru a Promi novín majú na mesiac fajront a nebudú musieť rozmýšľať, ako reportáž o Sajfovom novom aute natiahnu na osemnásť vysielacích minút,
4. osirelé hluchoslepé deti s Downovým syndrómom v poslednom štádiu rakoviny dostanú nové pastelky, asi tak dve, lebo sa na plesoch zase vyzbierajú astronomické sumy, snáď aj v hodnote dvoch plesových šiat milionárskych rozhoďnožiek, ale to nevadí, lebo veď z charity ešte nikto nezbohatol, teda okrem tých, ktorí ju zabezpečujú,
5. resuscitované múmie svetových celebrít si zarobia na trojbalenie Geriavitu, keď ich zase nejaké Slovensko, či Slovinsko, či Somálsko pozve jebnúť palicou do gongu a odfotiť sa do Slovenky... alebo Somálčanky?
Ako vidíme, plesy sú win-win-win-win-win udalosti, tak naozaj neviem, prečo ma tak prekvapilo, že aj Kooperatíva má vlastný ples. Asi to bude tým, že sa už dlhšiu dobu čudujem, ako môže táto inštitúcia tak dlho fungovať, keď jej šéfuje niekto, komu ako najzodpovednejšie manažérske rozhodnutie by som zveril iba určenie časového úseku, kedy pridať do halászlé mletú papriku. Ale v súvislosti s tým mi aspoň napadla zaujímavá celoranná úloha:
Predstavte si, že ste na kúpalisku a ste svedkami toho, ako sa obidvaja Lelcashovci topia, pričom viete, že zachrániť môžete iba jedného. Čo urobíte? Pôjdete si dať do bufetu iba čapáka alebo si k nemu dáte aj poldeci?
Odpovedajte v diskusii, ďalší mnohosrd je tu o mesiac a už teraz to vyzerá zaujímavo, keďže na február sa vraj chystá Ragnarok (čo je nejaký severský koniec sveta, keby ste nevedeli), alebo zimná olympiáda v Nšoči, kde už teraz môžete tipovať, či budú moslimskí športovci viac vynikať vo vrhu granátom alebo streľbe na terč.
