Keď vás už nebaví vymieňať si bacilä mononukleózy pod rozkvitnutými kôstkovinami, šantiť na hrádzi na kolieskových korčuliach, zrážať na bajku ľudí šantiacich na hrádzi na kolieskových korčuliach, chlípať zvetralé pivo na majálesoch alebo márne zháňať ovčiu netermizovanú bryndzu na farmárskych trhoch, môžete si prečítať, že aj v takom utešenom mesiaci, akým je máj, sa dejú veci, ktoré sú na pikaču. Ako kedysi napísali Karel, Hynek a Mácha: „Byl pozdní večer, prvního května...“ Vidíte, aký divný verš. Ten skurvený máj si o poriadny hejt vyslovene koleduje.
Politika
Elina z Pétržky
Väčšinu života som prežil v Petržalke. Jedna z vecí, ktorá ma v tomto kontexte fascinovala, bol často nie úplne zdravý občiansky aktivizmus niektorých petržalských spoluobčanov. Povedzme, že pod domom máte pozemok, ktorého jednu polovicu tvorí burinou zadrbaná trávnatá plocha a druhú polovicu ruiny nedostavanej stavby niečoho, čo malo byť kedysi dom služieb alebo raketové silo (to si už nikto presne nepamätá). No a práve ste sa dozvedeli, že táto plocha sa ide sanovať a bude sa tu stavať plaváreň, fitness centrum a potraviny, ale vy si nepoviete, že „no konečne!“, ale ako správny užitočný zmrd idete spisovať petíciu proti výstavbe, lebo veď jednak ste už asi dva roky proti ničomu neprotestovali a dvojak, kam budú potom chodiť vaše tri neprihlásené panelákové psy srať???
Na druhej strane, často sa stane, že občiansky aktivizmus nie je nudou poháňaná aktivita piatich nadmerne iniciatívnych dementov, ale má aj svoje opodstatnenie. Napríklad taký dlho omieľaný dopravno-urbanistický megaprojekt električky z a do Petržalky. Možno ste si všimli, možno nie, že stred Petržalky pretína prázdna plocha zhruba pozdĺž chorvátskeho ramena. Tade malo viesť kedysi metro, potom niečo s írečitým názvom rýchlodráha a kým sa za 20 rokov rozmyslelo v štátom založenej akciovke s názvom Metro, a.s. (ktorá myslím, že existuje doteraz a nechápem, prečo), že čo z toho, tak sa zistilo, že nič, lebo nie sú prachy. A potom nejaká múdra hlava vymyslela električku, keď už nám ten Starý most stojí ako taký ko... Kolesík pred poslaneckým klubom Smeru.
A električka z Petržalky až normálne že na Šafko je super nápad, lebo aj mne sa často stávalo, že som bezradne stál na petržalskom brehu Dunaja, túžobne pozeral na druhú stranu plnú takých pekných budov a áut a ľudí a ... potom som sa rozplakal, padol na kolená a s tvárou otrčenou k nebesiam som zakričal „Raz! Raz sa tam dostanem, to ti prisahám!“. Hej, je fakt kua problém dostať sa z Petržalky na Šafko. No ale dobre, šak aj ten Široký musí z niečoho žiť, platiť kerosín do svojho tryskáča a tím profesionálnych leštičov zlatých armatúr v jeho vile si tiež pýta svoje, takže chápem – treba električku. Čo už ale fakt nechápem je, na čo potrebuje električková trať vedľa seba štvorprúdovú obslužnú komunikáciu. Nie je náhodou už samotná električka dopravnou obsluhou? A nebol argument v prospech jej existencie práve envirofetiš, že sa Petržalka menej zaserie autami a autobusmi?
Ale možno je hlavný architektom Petržalky samotný slovutný Xzibit a ako vieme, viac ciest – viac adidas. Ja by som to možno ešte rozšíril a pretransformoval síce malebné, no úplne neužitočné (šak sa v ňom nedá ani parkovať, ta ne?) Chorvátske rameno na lodný prieplav, ktorého účelom bude obsluha obslužnej komunikácie električkovej trasy. Yo dawg, I heard you like traffic, so...
Príroda
Komáre
Keď ma bude niekto zase presviedčať, aké je leto super a ako vôbec môžem mať rád zimu, tak ho vylákam do lužných lesov k Dunaju, zviažem a nechám tam cez noc. Potom sa ho spýtam na názor znova, teda ak to vôbec prežije, prípadne nepríde o rozum. Ak je tu nejaký zanietený kreacionista, mohol by mi prosím vysvetliť, prečo Vyššia Bytosť vo svojej milosrdnosti vyrobila tvory, ktorých jedinou funkciou je otravne pišťať, cicať krv, prenášať nákazlivé choroby, vytvárať na koži iritujúce svrbiace alergické reakcie a na stene zase tmavé fľaky zo svojich krvou napitých groteskných telíčok? To bol dedlajn alebo čo? Alebo majú komáre nejakú skrytú super užitočnú funkciu, len sme ju ešte neobjavili? Dajú sa napríklad jesť? Vedia šoférovať? Zväčšujú penis? Spievajú jak Adele? Nie! Skôr ako Björk. Ale inak ich jediným zmyslom na tomto svete je nás srať. In your face, christians! Aha, a navyše tie, čo nás serú, sú všetko samice! In you face, feminists!
„Kultúra“
Jolieovej kozy
Ak by neboli v máji hokeje, tak toto by bola určite top téma. Takto to bola iba druhá top téma, čo je strašná škoda. Teda minimálne pre bulvárnych novinárov, pretože hokejové výsledky sa dajú zbulvarizovať oveľa ťažšie (uznajte, že „Provokatívny Šatan! Pri strele na gól mu vykukol zadoček!“ je už príliš veľký sureál aj na slovbulvár), než mastektómia svetoznámej herečky. Tú si dala spraviť Jolieová, ale nie preto, že sa pred mesiacom dočítala na DM, že si Plačková dala vložiť do hrude ďalšiu umelinu a chcela takto nastoliť krehkú rovnováhu celebritného prsného univerza, lež zo strachu z rakoviny. Škoda len, že si prepisovači agentúrnych správ zabudli na erárnom kompe na wiki pozrieť, čo to tá mastektómia vlastne je. Andželína si totiž dala odstrániť mliečne žľazy a následne jej ich nahradili implantátmi, t.j. články s názvami „Šok! Angelina Jolie si dala odstrániť obidva prsníky!“ majúce za úlohu asi vyvolať dojem, že v rámci bizarných erotických hier, jej Brad Pitt odrezal kozy elektrickým nožom na chlieb a rany potom zatavil rozohriatou žehličkou, jednoducho nie sú úplne pravdivé, pretože prsia stále má. Dokonca obidve. No a ani tie majstrovstvá v hokejoch sme nevyhrali. Zase.
Film
A Good Day To Fail Hard
Nudonosná pasca 5 naozaj prekvapila. Po štvrtej časti sme čakali všeličo, no 100-minútovú reklamu na nový prístroj, ktorý vie vystreľovať autá do vzduchu* naozaj nie. No ale poporiadku. John McClane má syna, ktorého, ako inak, dlho nevidel, lebo je to asociál a hejter (Brús, nie jeho syn). Jeho syn je inak agent CIA a je taký super, že mu zveria úúúúplne samému do rúk mission critical operáciu na záchranu jedného ruského mafoša, aby svedčil proti ďalšiemu, ešte horšiemu, mafošovi. Brús si ale myslí, že jeho syn je v Moskve v base, tak to ide vybaviť, asi za amerikanskie žuvačky, cigy a kokakolu. Potom sa to ale poserie a Brús so synom najprv zničia polku Moskvy, vystrieľajú celé moskovské podsvetie, presunú sa za pár hodín kradnutým autom do Černobyľu, tam zlikvidujú najväčší vrtuľník na svete, potom si padnú do náručia a otvoria si pohár s nutellou, ktorú potom vylizujú jednou lyžičkou ako pravý otec s pravým synom. To posledné som si vymyslel, ale takej kktine by táto scéna možno iba prospela.
*Viete čo sa stane, keď veľkým nákladiakom v plnej rýchlosti narazíte do blatníka stojaceho osobného auta? Asi viete, lebo ste mali na prvom stupni základky fyziku. Tvorcovia NP5 si v rámci liberálneho amerického školského systému zrejme namiesto nej vybrali napríklad hranie na klarinete alebo bejzból, pretože po náraze tam autá neodhodí na bok, ale vystrelia kolmo smerom nahor. A to nie že raz, ale že furt. A viete, čo sa stane, keď unimog počas flekovania bokom narazí do dvoch odparkovaných mopedov? Áno, vyletí desať metrov do výšky. Z čoho to tie kurvy nemčúrske vyrábajú???
No okej, máme scenár ako od oligofrenického dadaistu, akciu inšpirovanú hraním sa s angličákmi režisérovho syna, tak by sme tam mohli dať nejaké to oné, čo bolo aj v predchádzajúcich častiach... jak sa to... no keď niečo akože poviete a ostatní sa smejú... aha, humor! Keď považujete za niečo vtipné jeden a pol sekundový záber na Vrbovského hustodrsný mafiánsky ksicht a vetu ruského ganstra: „Ju nou vot aj chejt ebaut emérikens? Éverytýng!“, tak potom áno, je tam aj humor. Ha-ha... Udeľujem deväť klincov do rakvy jednej kedysi podarenej filmovej série z desiatich.
