Ak by sa október dal charakterizovať jedným slovom, tak by to bolo asi „meh“. Ešte nemá tú pochmúrnu melancholickú niveau novembra, kedy má človek chuť si pustiť Portishead a namalovať nejaký sureálny obraz, len potom si uvedomí, že nemá plátno ani štetce a ani nevie, kde sa to dá kúpiť, tak sa na to vyserie a ide spať, alebo si dať niečo sladké a zároveň ani tú farebnú radostnosť babieho leta, keď ešte baby nosia minisukne, ale už si dajú pod ne aj pančuchy. Navyše v tomto mesiaci pavúkom začína pekne drbať a s vidinou skorej smrti a neistej predstavy jarnej reinkarnácie sa nám chcú ešte pripomenúť tým, že prdia svoje siete vždy asi tak do výšky očí dospelého človeka, preto neprejdete ani 5 metrov po vonku, aby sa vám na ksicht nenalepila pavučina. No môžem osrať takýto mesiac... Ale aby ste zase nepindali, že ste sa nič nedozvedeli, tak oficiálne je to mesiac úcty starším, tak dúfam, že ste tie vysušené staré praženice ráno pustili sadnúť v trolejbuse.
Kultúra
Slávik dospieval
Teraz nemyslím toho čistého heteráka, ktorý je tak open-minded, že nemá problém iného chlapa naložiť do análu, ale tú spevácku anketu, ktorej história siaha snáď niekam medzi rozpad Rakúsko-Uhorska a Vondráčkovej dekrét o priznaní starobného dôchodku. No a po dlhých rokoch sa toto celé teraz ruší, lebo to má v dubje stále viac ľudí. Čo znamená, že je stále menej dementov, ktorí tam posielajú sms-ky a výnosný biznis Telekomu, Oklamčáka a produkčného domu Borža už nie je taký výnosný. Oficiálne vyjadrenie ma ale veľmi pobavilo, lebo neznie „už nám to nesype, serme na to“, ale nesie sa v duchu toho, že anketa „stratila reprezentatívnosť“. Hej, ja tiež neviem, kedy spevácka anketa, kde pravidelne víťazil napríklad Elán, nejakú reprezentatívnosť vôbec mala. No schválne, kto z vášho okolia má rád Elán. Hm? Čakám... Furt nič? Myslel som si to... V každom prípade si tento rok Skrúcaného moderátorské finesy, Mokrého nevtieravý humor, Smatanovej jódlovanie z playbacku a Kulyho... hm, Kulyho, už nepozriete. Je to síce malý krok pre slovenskú populárnu hudbu, no veľký skok pre možnosti ako stráviť sobotňajší večer.
Reklama
Reklama
Ja viem, že písať o tom, aké sú reklamy sprosté a otravné, je asi rovnako originálne ako písať články o nízkej úrovni MHD, ale čo sa dá robiť. Lebo už som si celkom zvykol, že ženy sa v reklamách tešia celý mesiac, aby znova dostali menštruáciu a napchali si do spoďárov vložky napríklad s vôňou čerstvo umytých vlasov Roberta Pattinsona a potom si sadnú s ostatnými babami, s ktorými si menštruácie už zladili, do kabrioletu a spievajú si pri tom „bližšie-bližšie, bližšie-bližšie“. Už som sa aj zmieril s tým, že oranžový operátor pomenoval svoje paušály podľa zvieratiek a navyše ich dal nakresliť nejakým retardom, ktorí síce s maximálnym sústredením a jazykom v kútiku úst kreslili obrázok pantera, no vyšla im z toho kapybara*:
*A pritom aj taká kapybara by sa dala efektívne marketingovo využiť, napríklad: „S novým paušálom Kapybara môžete teraz surfovať po mobilnom nete tak veľa, ako by surfoval najväčší hlodavec na svete, keby mal palce na ovládanie touchscreenu!“.
No ale keď vidím v telke reklamu na nebankovku, v ktorej najprv ženská skáče meter do výšky, lebo si kúpila plastové okná a preplatí ich len o 50 percent a v ďalšom zábere bozkáva okenný rám, až sa bojím, či to nemá nejaké pokračovanie na istých špecializovaných webstránkach, tak mám chuť zohnať si to najhrubšie vydanie marketingu od Kotlera a toho, kto toto vymyslel a nakrútil umlátiť po tom, čo má namiesto hlavy. A nehovorte mi tie kecy o tom, že reklama je o tom, aby som si ju všimol a v tejto sa to podarilo, lebo názov produktu si nepamätám vôbec, keďže som ho asi nevedel prečítať pre ten veľký nápis "ČDP?!", ktorý mi poletoval presne uprostred zorného poľa a hýril všetkými farbami viditeľného farebného spektra.
Bratislava
Za bezpečné električky!
Ja viem, písať o tom, aká nízka je úroveň bratislavskej MHD je asi rovnako originálne, ako sa sťažovať na reklamy, že sú sprosté a otravné, ale čo sa dá robiť. Niekedy začiatkom mesiaca sa pri Lafranconi na zastávke zrazili dve električky. Napriek všeobecne platnému názoru „To sa môže stať iba na Slovensku“, sa to stáva podľa mňa aj v lepších rodinách, vyspelejších demokraciách a právnych štátoch. Avšak je to nepríjemné, lebo pri takej zrážke električiek, ktoré si to po Bratislave rúbu niekedy aj 35 km/h si môžete privodiť otras modzgu alebo prasknutý displej na ajfoune, preto vedenie DPB spojilo nepohodlné s neužitočným a vymyslelo riešenie, a síce, že na zastávke teraz nemôžu stáť dve električky za sebou. Ak sa aj vám teraz rozblikal bulšit senzor na oranžovo, tak to je dobre, lebo ja som pri tej nehode síce nebol, ale jej mechanizmus si predstavujem asi tak, že prvá električka stála na zastávke, keď tá druhá, zrejme v návale vzrušenia z pohľadu na príťažlivé krivky zadnej časti stojacej električky, to neubrzdila a do nej zozadu narazila s úmyslom s ňou obcovať. Nerozumiem teda, ako spomenuté opatrenie zabráni tomuto typu havárií (okrem eliminácie zrýchleného dychu spôsobeného urýchleným prestupom z jednej električky na druhú), preto som si myslel, že sa to dozviem od hovorkyne DPB v tomto článku. Ale z toho som bol ešte väčší blb, lebo je tam napísané toto:
V záujme bezpečnosti cestujúcich je zakázané, aby dve električky súčasne prichádzali na zastávku,“ vraví hovorkyňa dopravného podniku Adriana Volfová. „Príkaz však nezakazuje, aby na zastávke stáli dve električky súčasne,“ vysvetľuje.
Kua, čo??? Takže dve električky môžu na zastávke stáť, ale zastavovať už nie? Neviem, ako vníma fyzikálne zákony vedenie DPB, ale podľa mňa, keď sa niečo hýbe a potom to stojí, tak zastavenie je vcelku nevyhnutný atribút, prítomný medzi týmito dvoma činnosťami. Ale som rád, že DPB myslí pri tomto bezpečnostnom opatrení aj na situáciu, kedy za stojacou električkou na zastávke z ničoho nič zmaterializuje ďalšia a tento stav definuje ako nie zdravie, životy a majetok ohrozujúci. Udeľujem dvadsaťdva hláv z dvadsiatich dvoch.
Film
Muž z ocele
Jééj, nový superman z produkcie Nolana v réžii Snydera, čo by sa tak mohlo na tomto posrať? Nuž, tak v stručnosti napríklad:
- predstaviteľ Supermana vyzerá ako na lexaurine,
- predstaviteľka Lois Laneovej je vcelku nepríťažlivá a otravná,
- hlavný záporák mi svojím hranatým ksichtom a nasratým prejavom pripomínal Robka Fica,
- napriek tomu mi pri konci bol sympatickejší ako tá nudná prispatá bukvica s S-kom na trikote,
- S-man v priebehu filmu urobí škody asi tak za bilión dolcov a zabije pár stoviek tisíc ľudí, no aj tak je ten dobrý,
- scenár je nelogický, blbý a deravý,
- má to takmer 2 a pol hodiny
Ale aby som iba nekritizoval, lebo veď koľko hollywoodskych blockbusterov som už nakrútil???, tak má to aj nejaké plusy:
- S-man sa konečne naučil, že kým Kimlička s Bednárikom nevyhlásia opak, tak slipy sa nosia pod vrchným oblečením,
- hudba od Zimmera (aj keď už mal aj lepšiu),
- nehrá tam Channing Tatum.
Štyri spadnuté CGI mrakodrapy z desiatich.
