Doteraz každý multihejt mal úvod, ale teraz je júl a je uhorková sezóna, takže namiesto úvodu si prečítajte napríklad historicko-sociologický výklad pojmu „uhorková sezóna", za aký by sa nemusela hanbiť ani Katarína Zavacká. Napriek zrejúcim uhorkám v našich špajziach a v prípade osamelých jedincov, aj v rôznych telesných otvoroch, sú aj v tomto pridrbane nudnom mesiaci najchladnejšieho leta za posledných dvesto rokov veci, čo stoja za nasratie, a nie sú to len kilá dozrievajúcich marhúľ, ktoré mi už tečú aj z vodovodného kohútika.
Zdravie
Drink and/or die
Stále viac sa čudujem, ako ľudstvo vôbec mohlo tak dlho prežiť bez návodov, čo, kedy a koľko jesť, ako dlho spať, ako často súložiť a akým spôsobom a podobne. Ako ste si asi všimli, najnovší fetiš , spôsobujúci vzrušujúco-nervózne chvenie v slabinách všetkých odborníkov na životosprávu je tzv. pitný režim. Kedysi dávno, snáď ešte v ordoviku, sa zistilo (a nebolo na to treba ani britských vedcov), že v prípade, že na nás príde taká neurčitá nutkavá potreba, že nám chýbajú tekutiny, stačí otvoriť orálny otvor, vliať do dutiny ústnej tekutinu rôzneho druhu a pohybom svalom hltana ju premiestniť do žalúdka a tento nepríjemný pocit zmizne. Neskôr sme toto nutkanie nazvali smädom a stal sa oficiálnym indikátorom toho, že naše telo potrebuje doplniť šťavu.
A fungovalo to až donedávna, kým si pár dementov nepovedalo, že „som smädný – napijem sa" je príliš jednoduchý koncept a nedá sa z neho nič vyťažiť a vyhlásilo, že treba piť vtedy, keď smädní nie sme a smäd vôbec nie je spoľahlivým ukazovateľom, či potrebujeme tekutiny alebo nie. K tomu mám dve otázky, po prvé, prečo sa toto nehovorí aj o hlade a po druhé, čoho u generála Stokurjeva má byť smäd ukazovateľom, keď nie toho, že sme smädní???
No ale dobre, už sme si na to nejako zvykli a aj keď sme predtým vypili denne liter tekutín a cítili sme sa úplne fajn, tak odteraz pijeme v lete tri litre vlažnej destilovanej vody, z ktorej nás síce napína na vracanie, ale je to zdravé, pretože to aj každý druhý deň hovorí Danka Strculová v správach na jojke, keď stojí na námestí pri fontáne a s vydeseným výrazom v tvári nám oznamuje, že je v júli vonku teplo a už skolabovali v tomto týždni traja srdciari a piati cukrovkári. Takže si tak pijeme tú tretiu bandasku, radostne si predstavujeme, ako sa dožijeme 105 rokov a začiatku rekonštrukcie Starého mosta v Bratislave a zrazu drb! Na našom obľúbenom intelektuálnom bulvári sme.sk narazíme na článok, že aj keď pijeme vody viac jak Hrušák fernetu, tak nám to môže byť prd platné, ba práve naopak, môže nám to zdravie dojebať ešte oveľa viac, než 300-gramová čokoláda Rochniakovej čivave.
Dozvedel som sa, že existuje tzv. syndróm prepitia, ktorý si môžeme spôsobiť tým, že vypijeme za krátky čas príliš veľa tekutiny, a to môže mať za následok až smrť. Keďže som nevidel zatiaľ žiadny diel CSI, kde by týmto spôsobom niekoho zrušili, veľmi tomu neverím. Navyše sa tam uvádza, že riziko zatrepania krpcami je tam až 50%, čo sa mi zdá snáď viac, než pri besnote alebo otvorení kiosku s tvrdým pornom v strede Mekky. Preto treba piť véééľmi pomaly, a keď dávate prvé pivo na dva hlty ako ja, tak už dávno žijete na grécky štátny dlhopis. No a nakoniec tam nejaká teta odborníčka, Dr. Obviousová uvádza, že piť máme ráno, na obed a dokonca aj večer. Snáď vám z tejto šokujúcej informácie nezabehol dnešný semdesiaty tretí dúšok prevarenej neperlivej Lucky.
Kultúra
Čurák ze sraček
Alternatíva! Už to slovo má v sebe jemnú príchuť niečoho neznámeho, najmä keď nie ste veľký suterén v používaní cudzích termitov. To taká alternatívna hudba je super, to si povedzme. Super je najmä v tom, že pod to môžete skryť hocijakú kokotinu a vydávať ju za umelecký zámer. Tak napríklad taká Piča z Hoven. Už z toho prudko against system total moral underground fuck the police organic fecal hardcore názvu si musí každý pseudointelektuálny hipster naložiť do super skinny treniek. To si povedali aj nejakí burani z Brna, potom angažovali speváčku, ktorá spieva snáď ešte otrasnejšie, než Lucia Pičussi zo Živých kvetov, stiahli open source software na tvorbu 80s synth-popových slučiek a mysleli, že to aj celkom stačí. A na vypredanie zadnej miestnosti „Hospody u Švába" na Orlickej možno aj hej, ale na prerazenie v drsnom svete šoubiznisu, je to predsa len málo. Tak pri zvetralej Starobrno desiatke dostali spásonosný nápad, prespievať slovenskú hymnu. To by v tom bol Radegast, keby sa toho skôr alebo neskôr nechytil nejaký hejslovák, ktorý spí na posteli zbitej z valašiek pod prikrývkou zo slovenskej vlajky, následne to nerozpitvali slovenské médiá ako najväčší súčasný česko-slovenský škandál (spomínal som uhorkovú sezónu?) a potom sa toho nechytilo pár paranoidných pablbov, ktorí budú spomínať totalitu a slovenskú obmedzenosť. Gratulujem, marketing ste zvládli, teraz už len tú hudbu začať robiť.
Médiá
Štetka leta 2013
Aj toto leto nám mladé slovenské dievčatá dokazujú v súťaži nášho najčítanejšieho denníka, že ich máme mať radi pre ich osobnosť, charakter a to, čo majú v hlave. Je tu ďalší ročník súťaže Dievča Leta a Miss leta. Aký je medzi nimi rozdiel, som sa nedozvedel, ale predpokladám, že asi taký ako medzi Miss World a Miss Universe. Napriek tomu, že určite ide o nočnú moru všetkých feministiek, žiadna sa zjavne nesporí, že vyhrať za poodhalené cecky auto a dovolenku, nie je niečo, čo by sa neoplatilo (viac záporov = viac adidas) a subkategórie typu „najkrajší zadok" a „najkrajšie nohy" hovoria za veľa. Ja by som ale pridal ďalšie kategórie, ktoré by viac odzrkadľovali súčasné trendy v ženskej kráse, napríklad Najlepší mejkap, Najsilnejšie solárko, dve obľúbené kategórie s veľkou konkurenciu - Najlepší selfshot a Najkrajší duckface a dve parakategórie (vzor: paralympiáda) – Najväčšie WTF a Dysgrafička leta. Víťazkám vopred v mene celého Dailymale gratulujem!
Zahraničie
Kate už vrhla
Svet je zachránený, lebo nový spasiteľ zemegule a budúci vodca ľudí v boji proti zákernej rase intergalaktických kyberpopovičov, ktorí sa budú snažiť ľudí zotročiť rovnými šiltovkami a insitným dubstepom v zdraví opustil kráľovské lono vojvodkyne z Middletonu. Redakcia dailymale.sk mi však odmietla preplatiť letenku do Londýna a stanové miesto pred pôrodnicou, čím mi znemožnila získať podpis modrou pupočníkovou krvou na ľavý biceps, odovzdať návrh na ideálne meno pre kráľovského potomka, a síce „Prince" a pripraviť pre vás reportáž „minúta po minúte". Nevadí, posielam aspoň najbritskejší obrázok, aký som vedel urobiť a zostávam so vztýčeným prostredníkom.
Dozoškvarenia v auguste!
