Septem znamená po latinsky sedem, preto je september deviaty mesiac kalendára. A čo už môže byť dobré na mesiaci, ktorý sa snaží nás osrať už len svojim názvom? Niečo sa predsa len nájde – napríklad sa môžeme škodoradostne potešiť, že fagani sa vrátili do škôl, končí sa akostné leto z odrody Krematórium s prívlastkom extra teplé a navyše môžete si prečítať nový mnohosrd.

 

 

Z domova

 

Homo pride vs. Life march

Na Slovensku konečne nastal ekonomicko-politicko-kultúrny raj a zostali nám už iba dva dôležité problémy, ktoré treba urgentne riešiť, a to homosexuálne partnerstvá a potraty. Teda tak sa to aspoň zdá po uplynulom víkende, keď sa odohrali dve utešené akcie podobného zamerania, no každá pre inú cieľovku.

 

Tzv. dúhový pride (dôvod anglo-slovenskej skomoleniny mi zatiaľ nikto nevedel poriadne vysvetliť, no skúste si zo slova pride odstrániť samohlásky... haha, staré, ale určite aspoň dvaja ste sa zasmiali) je už klasika a aj tento ročník vysokou účasťou atakujúcou štvorciferné číslo znovu ukázal, koľko ľudí má toto celé úplne fpiči. Ale mňa aspoň donútil zamyslieť sa. Povedzme čisto hypoteticky, že by som ako väčšina ľudí nemal toto niekde v leveli dôležitosti asi medzi „čo si urobím pozajtra na raňajky?" a „ten seriál, kde hrá Maštalír slepého, to je Búrlivé víno, či zase niečo nové?" a mal na túto problematiku nejaký vyhranený názor, ktorý by bol napríklad, že som proti inštitucionalizácii homo-partnerstiev and shit. Ako by môj názor zmenili nejakí ľudia mávajúci v telke pestrofarebnou zástavou alebo uzavretá časť Starého mesta s bezpečnostnými opatreniami, ako keby na Hviezdku vykopali nevybuchnutú raketu V-2? Fakt organizátori čakajú, že si niekto povie „Tak ešte včera by som vás všetkých buzerantov postrieľal, ale teraz ako vás tu vidím ako šliapete po nábreží a ako tu bliaka Máziková a vyškiera sa Flašíková-Beňová, tak už to celé chápem. Kde to mám podpísať?" Najmä keď ani samotní niektorí členovia komunity, na podporu ktorej sa to celé organizuje, nie sú s nejakými tými prajdami úplne stotožnení. Napríklad Viktor Horján. Samozrejme, že som na nič neprišiel, tak to uzavrime s tým, že všetky tie Výbory pre rodovú rovnosť a podobné pseudoorganizácie si musia odfajknúť nejakú činnosť a ospravedlniť tým svoju existenciu.

 

No a na druhej strane republiky sa konalo zase niečo, čo sa volalo Pochod za život. Organizovala to Cirkev, s.r.o. a malo to asi stonásobne vyššiu účasť, predsa len má Cirkev, s.r.o. za tie roky logistiku už o dosť premakanejšiu. Tu zase išlo o zákaz potratov a ochranu tradičnej rodiny v zložení muž, žena, deti, fľaša borovičky a ruženec. Tiež som to celkom nepochopil, pretože počet interrupcií každoročne klesá, účastníci však chceli vyvolať dojem, že ženy chodia na výškrab asi rovnako často ako na manikúru. A preto treba potraty zakázať bez ohľadu na vývinové štádium plodu, lebo ako vieme, keď niečo zakážeme, prestane to existovať, ako sa to už úspešne podarilo napríklad pri krádežiach alebo drogách. A čo je predsa dôležitejšie pre dieťa, než byť počaté? Či bude aj vychované a milované, na to už sral pes.

 

Jedna akcia lepšia ako druhá a chvalabohu, že som si cez víkend dlhšie pospal a potom upratoval kúpeľňu, lebo by som si fakt nevedel vybrať, kam ísť radšej. Čo sa týka argumentácie, je to u mňa totiž asi rovnaký šit. Kým sutanisti používajú obľúbené šikmoploché argumenty typu „teraz legalizujeme homosexuálne partnerstvá a o chvíľu si budete môcť brať za partnerov deti, potom zvieratá, sväté obrázky alebo nábytok". Čo je samozrejme blbosť. Ja síce svoj gauč a posteľ veľmi milujem, ale je to čisto platonické. No a homo-lobby zase vyznáva skôr logické falusie a má plné ústa diskriminácie, keď tvrdí, že homosexuáli sa nemôžu napríklad sobášiť. Čo je tiež blbosť, lebo nič nebráni homosexuálom v sobáši, len to nesmie byť s osobou rovnakého pohlavia. Lawyered!

 

 

Zo zahraničia

 

Good guy pope

Bolo že to radosti, keď po nečakanom odstúpení bývalého CEO Cirkvi, s.r.o., ktorý sa musel ísť venovať dozoru nad stavbou Hviezdy smrti, bol menovaný pápežom František, rečený Sympoš najväčší. Odmietol totiž využívať niektoré vatikánie benefity, ako zlatý trón alebo svätý ručný granát. No čo vám poviem, správa sa takmer ako normálny človek. A najnovšie pokojné hladiny infotainmentu rozbúrila správa, že nechce využívať bohatú ponuku erárneho cirkevného autoparku a po Vatikáne sa bude preháňať na starej renaultke.  Jasajte, poddaní! A čo si z toho máme zobrať? Vyberte z troch možností:

 

a) Cirkev, s.r.o. si po dlhom čase znovu prečítala stanovy a zistila, že vo firemnej policy má nejaké tie záležitosti ako skromnosť, pokora a podobne,

b) Cirkev, s.r.o. je už v takom dezolátnom stave, že akýkoľvek prejav normálnosti z jej strany považujeme za niečo strašne exotické a hodné veľkého obdivu,

c) Cirkev, s.r.o. objavila silu marketingu a v novej kampani „Closer to the people!" sa snaží zvýšiť svoj podiel na trhu vierovyznaní.

 

Možnosti môžete aj kombinovať.

 

 

„Celebrity"

 

Šuvadová sa vrátila!

Silvia Šuvadová bola kedysi herečka, ktorá sa preslávila tým, že ju fikol starý Svěrák v Koljovi. To jej ale nestačilo a rovnako ako iní slovenskí herci, začala trpieť dezilúziou, že v Holom Úde čakajú len na ňu, preto sa odobrala do Emeriky. Tam si zahrala v jednom low budget filme a namiesto toho, aby sa ako iní Slováci, ktorí v USA obracali hambáče, vrátila a žila z rozprávania o tom, ako bola v Amerike ešte 5 rokov a potom možno začala moderovať popoludňajšiu reláciu o varení, tak jej preplo trošku viac a začala sa venovať špiritizmu. Jej fejsbukové videá si asi všetci pamätáme a každému, kto to vydržal pozerať viac ako pol minúty musí byť jasné, že to nemá v hlavičke úplne v porádečku. Ale ako sa hovorí, talenty treba hľadať, blbec sa presadí sám, tak Šuvadová sa rozhodla svoju mrdnutosť speňažiť prednáškami a workshopmi o všetkých tých anjeloch, energiách, astrálnych prúdeniach, čakrách, makrách a supermakrách. A keďže na Slovensku máme uhorkovú sezónu celý rok, potešili sa aj slovenské médiá (teraz mám na mysli tie inštitúcie, ktoré nás akože informujú a zabávajú, nie tie osoby, ktoré komunikujú s inými svetmi, aj keď tie sa asi potešili tiež), že sa zase niečo deje. Že si takú Šuvadovú zavolajú do telerána, kde s výrazom, aký nemajú ani najväčšie smažky z u-čka úplne vážne rozpráva ako obrázok k workshopu svojou energiou jednej pani vyrazil poistky, tomu sa ani nečudujem, keďže k panoptiku tamojších postavičiek sa totálne hodí. Ale že sa jej fakt niekto spýta, čo si myslí o zvukoch z paroplynu a uverejní to ako seriózny článok, tak z toho sa mi moja čakra zdravého rozumu dogrcala rovno pod nohy čakry dobrého vkusu.

 

 

Počasie

 

Bude kosa! Ibaže by nie...

V súvislosti s počasím mám dve správy, jednu dobrú a jednu zlú. Tá dobrá je, že počasie aj túto zimu bude! Tá zlá je, že ruskí meteorológovia predpovedali najchladnejšiu zimu za sto rokov. Teda tak to píšu topky v tomto článku.  Mňa pobavil už nadpis, konkrétne slovné spojenie „mrazivé inferno". Neviem, či zaň môže to, že topky urobili upgrade na platenú verziu generátora šokujúcich nadpisov, alebo u redaktora ešte doznievali dojmy z nejakého nedeľného dvadsať rokov starého katastrofického filmu s Michaelom Dudikoffom, ktorý vysielali asi na DAJTO, ale určite má niečo do seba. V každom prípade nie je to dôvod na paniku. Predpokladám, že po pamätnom najstudenšom lete za posledných dvesto rokov máte lyžiarske bundy, svetre so sobom, vyčaptané Ugg-y a igelitové snehule ešte stále vytiahnuté. Tak ich len naimpregnujte, aby vám ich nerozožrali studené plamene pekelné.

 

No a na záver niečo motivačné. Ak si pripadáte škaredí, nudní a blbí a máte pocit, že si v živote nikoho nenájdete, vedzte, že aj taká Bartošová sa tento týždeň (zase) vydala.

 

Buďte šťastní!

Hirax