We’ve whored together and drank together and soldiered together. I guess we’re as close as two men can be who aren’t queer.”
Barry Sadler nemal najideálnejšie detstvo (nar. 1940). S rodinou sa často sťahovali. Jeho rodičia sa rozviedli, keď mal Barry 5 rokov. Krátko na to otec zomrel na rakovinu. Mama sa živila ako vedela, pracovala aj v baroch a bordeloch, neviem však na akej pozícii.
Sadler bol od detstva problémové a ťažko zvládateľné dieťa. Po prvom ročníku sa vykašľal na strednú školu a ako sedemnásťročný vstúpil do Air Force. Tu si odkrútil štyri roky ako obsluha radarov.
Potom dal letectvu zbohom a upísal sa armáde. Po základnom výcviku si urobil parašutistický kurz a získal právo nosiť výsadkársky odznak so striebornými krídlami. Následne sa mu podarilo zložiť náročné skúšky a prijali ho do Special Forces. Ich prezývka je podľa charakteristickej pokrývky hlavy Zelené barety. Sadler si vybral špecializáciu medika a túto školu zvládol dokončiť. V roku 1963 sa oženil s osemnásťročnou Lavonou iba po trojtýždňovej známosti. Čoskoro sa im narodil syn Thor.
Koncom roku 1964 sa strýček Sam rozhodol využiť všetko, čo do Barryho výcviku investoval a poslal ho do Vietnamu ako “vojenského poradcu” žmurk-žmurk. Pol roka tu medikoval, ale potom si počas hliadky v buši nevšimol nastraženú pascu punji. Zaostrený bambusový hrot mu prebodol koleno. Ako správny zelený baret ranu iba polial dezinfekciou obviazal a pokračoval v misii. Po návrate na základňu zistil, že koleno nie je úplne OK. Bambus bol totiž kvôli zvýšenému ranivému účinku natretý fekáliami. Noha sa mu škaredo zapálila a od amputácie ho zachránili iba konské dávky antibiotík podávaných priamo do kolena. Zhruba tu niekde začína v hlave skladať country pesničku o zelenom baretovi.
Noha sa mu síce zahojí, ale už nie je dostatočne fit na službu u Special Forces, tak ho posielajú domov. Tu dokončuje svoju melódiu a snaží sa z nej urobiť pesničku. Zoznámi sa so spisovateľ Robinom Moorom, ktorý akurát píše knihu Zelené barety. Moore mu pomôže s textom piesne a spoločne dokončujú Baladu o zelených baretoch - Ballad of the Green Berets. Sadlerova fotka sa objaví na obálke Moorovej knihy. V roku 1968 podľa knihy natočia rovnomenný film s Johnom Waynom v hlavnej úlohe. Sadler naspieva demoverziu svojho songu v improvizovanom armádnom štúdiu a z piesne sa stane hit.
Naposledy som písal básničky na strednej a bolo to strašné. Preto som si na prebásnenie originálneho textu balady pozval VIP hosťa. Vďaka Germaniawerks.
Nebojácne skáču z oblohy,
i keď sa pritom môžu poraniť,
a to, čo myslia si, to povedia
statočné zelené barety.
Strieborné krídla nosia na hrudi -
tí v Amerike patria k najlepším,
ale aj spomedzi nich zo sto
sú iba tri zelené barety.
Naučení sú vždy si poradiť,
ak treba, pomôcť si aj päsťami,
byť hotoví skákať cez deň aj v noci.
Také sú zelené barety.
Strieborné krídla nosia na hrudi -
tí v Amerike patria k najlepším,
ale aj spomedzi nich zo sto
sú iba tri zelené barety.
A vojakova mladá frajerka
čaká, čaká, až sa dozvedá,
že umrel v boji proti útlaku 1)
a píše jej posledné vety:
Strieborné krídla nech má na hrudi,
keď dospeje, nech patrí k tým,
čo medzi sto sú iba traja,
a jedným je môj syn.
V tom období je to jedna z mála piesní oslavujúcich vojakov, väčšina umelcov spieva proti prebiehajúcej vojne. Balada si vedie nad očakávania. Na začiatku roku 1966 balada zostrelí z rebríčka Billboard hot 100 Nancy Sinatru s jej kráčajúcimi botami. Na prvom mieste sa udrží päť týždňov. Zo singla sa čoskoro predá deväť miliónov kópií. Krátko po ňom vydá podobne ladený album s originálnym názvom Balady zelených baretov. Armáda sa jeho úspechu chytí zubami nechtami. Sadler vo vyžehlenej uniforme cestuje po celých Štátoch vystupuje na každej púti v každom zapadákove. Zo svojej kariéry cvičenej opice je čoskoro znechutený. Hneď ako to bolo možné zdrhol v roku 1967 do civilu. V armáde zarábal tritisícšesťsto dolárov ročne, na tantiémoch za svoju hudbu dostal len v roku 1966 pol milióna dolárov.
Všetky peniaze z otočky minul. Väčšinu na chlast a prostitútky. Keď už objednávam, patrí sa celej krčme. Vydal druhý album, ale s ním dieru do sveta neurobil. Spolu s kumpánmi vymýšľali, ako z jeho povesti vytrieskať čo najviac prachov. Sadler skúsil hereckú kariéru. Mihol sa v niekoľkých epizódach nejakého westernového seriálu, strihol si vedľajšiu postavu vo filme (Dayton's Devils -1968, hrá tam mladý Leslie Nielsen), ale to bolo všetko. Ďalší plán bol, že sa dá na profesionálny wrestling. Do ringu mal vstupovať za tónov balady, na hlave zelený baret a tvár natretú maskovacími farbami. Nakoniec do toho nešli. Nechápem prečo, podľa mňa by mal úspech zaručený. V tomto období sa mu narodil druhý syn Baron a dcéra Brooke.
Po piatich rokoch už Barry nevyzeral ako ten salutujúci krásavec s iskrou v oku, ale ako zanedbaný, životom unavený strýco, ktorý dokola rozpráva historky z mladosti. Manželke stále nebol verný. Keď sa ho pýtala, že kedy konečne prestane naháňať každú sukňu, tak jej povedal, nech mu dá ešte päť rokov. Rastúce brucho mu však zachránilo život. Počas jednej z mnohých krčmových bitiek (každý si chcel vyskúšať či má na legendárneho bareta) na neho protivník vytiahol nôž. Sekol ho po bruchu. Sadler útočníka spacifikoval, zistil, ze nôž mu iba rozrezal sadlo, tak dopil bourbon a išiel sa domov sám pozašívať.
V roku 1978 znova zažiaril na titulkách novín. V tom období žil so svojou milenkou Darlene Sharpe, čo sa nepáčilo jej bývalému Lee Bellamymu. Ohrdnutý ex ich otravoval, pár krát im v bare vynadal a vykrikoval, že ich zabije a tak. Niekoľkokrát denne im telefonoval a raz sa objavil pred Darlenenimi dverami. Zase sa pohádali, Barry išiel za ním von. Dostihol ho pred autom. Vtedy Bellamy siahol do vrecka, vybral čosi kovové. Sadler v tom videl zbraň, preto tasil svoju pištoľ a vypálil jednu šťastnú/nešťastnú ranu. Trafil Bellamyho presne medzi oči. Mŕtvola v ruke držala kľúče od auta.
Sadler podstrčil mŕtvemu do auta zbraň, aby mohol tvrdiť, že to bola sebaobrana. Súd mu to nezožral. Ale Sadler si zaplatil tím špičkových právnikov. Bol obžalovaný z voluntary manslaughter, čo by sme mohli predložiť asi ako zabitie v afekte. (Neviem sa vyjadriť, nie som právnik, vlastne nič.) Hrozil mu trest štyri až päť rokov natvrdo, sudca mu to však znížil na tridsať dní. Po dvadsiatich ôsmych ho pustili za dobré správanie.
Jeho herecká kariéra bola mŕtvejšia ako Kennedy a ani so spevom to nešlo bohvieako. Barry preto začal písať. V roku 1979 mu vyšla prvá kniha zo série Casca. Potom pridal ďalších dvadsaťjeden pokračovaní. V knihe skombinoval dve postavy z Biblie. Vojaka, ktorý kopijou prebodol Krista a večného Žida, ktorého Ježiš odsúdil chodiť po Zemi až do jeho druhého príchodu. V Sadlerových knihách je hlavným hrdinom Casca Rufio Longinus, rímsky legionár, ktorého Ukrižovaný za to menšie nedorozumenie s kopijou odsúdil na vojakovanie, až kým sa nevráti. Casca nestarne, všetky zranenia sa mu zahoja, ale bolesť cíti ako bežný človek. V jednotlivých knihách sú popísané jeho zážitky z vojen v rôznych historických obdobiach.
Začiatkom osemdesiatych rokov sa Barry Sadler presťahoval do Guatemala City. Bez rodiny. Snažil sa vyvolať dojem, že sa tam živí ako žoldnier. Píše články do magazínu Soldier of Fortune (pamätáme, Rodézania boli pri jeho založení). Posiela fotky, kde pózuje so zbraňami. V skutočnosti sa venuje hlavne písaniu. Obraz drsného žoldáka mu však pomáha s predajom kníh.
Ako povedal jeden priateľ, s ktorý ho často navštevoval: "Žúroval do druhej nad ránom. Do siedmej ráno písal. Do druhej poobede spal a potom do druhej nad ránom žúroval. Na nejaké bojovanie naozaj nemal čas."
Podobne sám Barry povedal: "Prečo som sa sťahoval do Guatemaly? Veľké pivo tu stojí tridsať centov. Najkrajšie dievča v meste tridsať dolárov. Mám tu ranč, na ktorom mám záhradníka a chyžnú za 250 dolárov mesačne."
Siedmeho septembra 1988 však party končí. Sadlera príjmu do nemocnice v Guatemale so strelnou ranou na hlave, má poškodený mozog. Nikdy sa presne nezistilo, kto a prečo strieľal. Udialo sa to, keď sa opitý viezol domov taxíkom. V hre je verzia s pokusom o samovraždu alebo nehodou pri neopatrnej manipulácii so zbraňou. Rodina a kamaráti však tieto verzie odmietajú, nie je to niečo, čo by sa hodilo do jeho legendy. Preferujú verziu s prepadnutím, prípadne úkladnou vraždou. Barry je v kóme a miestni lekári konštatujú mozgovú smrť a už iba čakajú, kto vytiahne zástrčku.
Zapoja sa do toho jeho kamaráti z mokrej štvrte. Robert Brown, šéfredaktor Soldier of Fortune, sám tiež bývalý zelený baret, zaplatí svojou kreditkou deväťtisíc dolárov (dvadsaťtisíc dnes) za súkromné lietadlo, lekára a dve sestričky a Sadlera prevezú do Štátov. Podarí sa ho udržať pri živote, dokonca sa v nemocnici pre veteránov čiastočne zotaví. No, teda, je ochrnutý od krku dole a dokáže odpovedať na jednoduché otázky. Pri zložitých otázkach iba pozerá do blba a odpojí sa od reality.
Toto obdobie je spojené so súdnym procesom ohľadom zbavenia Barryho spôsobilosti na právne úkony a toho, kto bude jeho zástupca. Či jeho manželka alebo matka. Matka ho spolu s dvomi veteránmi "unesie" z jednej nemocnice (išiel dobrovoľne a sám podpísal papiere) a tajne ho umiestnila do inej, pretože mala pocit, že nevesta sa o neho dostatočne nestará. Rodinné prádlo sa však na verejnosti neprepriera dlho, súd mu určil nezávislého opatrovníka. Barry Sadler však piateho novembra, pár dní po štyridsiatichdeviatich narodeninách zomiera na zástavu srdca.
Obaja jeho synovia slúžili v armáde, starší Thor nosil na hrudi aj strieborné krídla, ale viac som o nich nevygúglil. Na youtube bola pod jednou verziou Balady podpísaná jeho dcéra, asi som ju našiel aj na facebooku, ale nesnažil som sa ju kontaktovať.
PS: Baladu o zelených baretoch prespieval kde kto. Známa je nemecká verzia, holandská, švédska, švajčiarska, rodézska, talianska, fínska, ukrajinská a na jej melódiu majú nejaký chorál aj fanúšikovia Liverpoolu samozrejme aj česká.
1) Oficiálne heslo Special forces je "De Oppresso liber" doslovný preklad je podla latinčinárov "z utláčaného slobodným", bareti ho používajú skôr v zmysle oslobodiť utláčaných.
BTW: rozpadol sa mi font a neviem to opraviť. Ak k tomu bude mať niekto blbé pripomienky, tak zmením celý článok na Comics Sans.
