Cestovanie v čase som si predstavoval úplne ináč. Myslel som si, že návrat do minulosti bude vzrušujúcim dobrodružstvom. Veril som, že budem pripravený ovplyvniť budúcnosť, že si budem vedieť poradiť v akejkoľvek situácii, lebo budem pripravený na to, čo sa stane. „Och, ty hlupák naivný!
Prv než som sa odhodlal otvoriť oči, uzavrel som sám so sebou dohodu. Nech sa ocitnem hocikde, budem ignorovať akékoľvek pokusy miestneho etnika o sociálne kontakty. Budem sa snažiť vyhnúť akejkoľvek konverzácii a pokúsim sa nenechať sa zabiť. Očné viečka odmietali poslušnosť.
Gunnar Olafson bol pyšným Švédom. Na hlave blond vlasy stiahnuté do vrkoča, siahajúce po pás. Výrazné modré oči ukrývajúce sa za žmúriace viečka, nad ktorými bujnelo husté obočie. Na tvári ryšavé fúzy a brada. Telesnou stavbou pripomínal Vikinga.
„Smrť je nevyhnutnosť. Je definovaná pri prvom nádychu. Je odďaľovaná niekoľkými desaťročiami života, počas ktorého človek nadobudne pocit zadosťučinenia z odkazu, ktorý po sebe zanechá. Z potomstva. Z jediného odkazu, ktorý po človeku chvíľu ostáva, kým nezapadne prachom zabudnutia. Potomstvo, ktoré končí rovnako ako pôvodca – smrťou.
„Volám sa Hematopia, mám trinásť rokov a som vampír,“ začala ako prvá dievčina v čierno červenej blúzke a prikrátkej karmínovej sukni. Všetci chlapci v miestnosti, navlečení v oblekoch, nariasených košieľkach (poniektorí s žabó), s napudrovanými tvárami a nalinkovanými očami zbystrili pozornosť.
„Veľmi, skutočne veľmi emotívne,“ prehovorila žena v decentnom kostýme. Stojac pred rozmernou maľbou pofajčievala úzku cigaretu a postavou a živým, ba až hravým pohľadom, pripomínala Audry Hepburnovú. „Expresívne,“ dodala a dráždivo si zahryzla do pery.
Účinok ópia je ako mučenícka smrť mudžahedína. Zo začiatku vyvolá pocit, aký okúsi pomýlený martýr, keď trhavina rozmetá jeho chlpatú existenciu.
Rudolfova ružovolíca tvár vyplňovala moje zorné pole. Nechcel som uveriť, že som sa ocitol niekde v stredoveku, kde ženy horia na hraniciach a ľudia načúvajú slovám kňaza, ktorý odevom askéta kamufluje svoju úchylnú zvrátenosť.
Príspevok môže a pravdepodobne bude budiť dojem rúhania... „Hosana, Synovi Dávidovmu!“ skandoval zástup ľudí postávajúci pri ceste, ktorou kráčal Mesiáš. Mnohí sa pridali k zástupu a nasledovali ho.
