Príspevok môže a pravdepodobne bude budiť dojem rúhania...
„Hosana, Synovi Dávidovmu!“ skandoval zástup ľudí postávajúci pri ceste, ktorou kráčal Mesiáš. Mnohí sa pridali k zástupu a nasledovali ho.
Po niekoľkých dňoch sa procesia zastavila v Jeruzaleme, kde sa konala večera s prívlastkom posledná. Chlieb sa zapíjal vínom, prebiehala horlivá debata. Bolo vyrieknuté proroctvo o zrade, o troch zakikiríkaniach kohúta a o zapieraní toho, ktorý bol prirovnaný k skale, na ktorej malo byť vybudované niečo nadpozemské...
Syn Boží sa po večeri odobral do záhrady posiatej olivami pomodliť sa. V jeho mysli mu boli zjavené zverstvá a odpornosti, ktoré človek v budúcnosti vykoná. Hrôzy a ošklivosti v jeho vidinách boli natoľko ohavné, až sa krvou potil.
V Judášovom vrecku zacvendžalo zradných tridsať strieborných a v ten večer zajalo Ježiša židovské konšpiračné zoskupenie. Boží Syn bol postavený pred Piláta, ktorý mal potrebu často si umývať ruky a tendenciu prenechávať vážne rozhodnutia na iných. Ježiš bol odsúdený na trest smrti. Pilátova benevolencia bola natoľko liberálna, že nechal zodpovednosť výberu metódy prevedenia trestu na pleciach davu. Akýmsi zázrakom sa udiala výmena tisícročia a notorický kriminálnik Barabáš bol namiesto Ježiša prepustený na slobodu.
Mnohí tí, čo v dave pred pár dňami volali „Hosana, Synovi Dávidovmu“, teraz kričali „Ukrižuj ho!“
Občianske referendum prebehlo transparentne, Pilát davu vyhovel.
Syna Človeka odeli do červeného rúcha a voľakto zručný uplietol korunu z tŕnia, ktorou mu bola ovenčená hlava. Na plece mu zavesili kríž. Bili ho palicami po hlave, bičovali bičmi po tele. Ešte poriadne nevyštartoval, a už bolo jeho telo posiate množstvom krvácajúcich rán po bičoch a paliciach a hlava doráňaná ostrými hrotmi prazvláštnej koruny, ktorou by nikto nechcel byť korunovaný.
Krv stekala po rúchu, kvapkala na cestu, po ktorej kráčal, a farbila zem do červena. Neprávom odsúdený pod váhou symbolického predmetu padol na zem. Nevládze. Vojaci sa ho pokúšajú motivovať ďalšími údermi bičov.
Prichádza Šimon. Pomáha mu postaviť sa. Drevený hranol je nasiaknutý krvou nevinného, ktorej je už akosi priveľa. Ježiš sa postaví. Vediac, že na ceste za smrťou padne na zem ešte dvakrát, nesie bremeno ďalej.
Jeho tvár je karmínovo červená. Nie je vyštípaná od sviežeho vzduchu, ale sfarbená jeho vlastnou krvou, ktorá mu v pramienkoch steká odvšadiaľ.
Prichádza Veronika, podáva mu ručník. Možno je jej ľúto týraného človeka, a možno túži po odtlačku jeho krvavej tváre na svetlom plátne, pretože krv a všetko s krvou spojené ju fascinuje a privádza do vytrženia.
Nesúc kríž na pleciach trpiaci napomína plačúce ženy, aby neplakali. Ignorujú ho a plačú ďalej. Padá druhýkrát. Vojaci ho opäť motivujú údermi bičov. Vstáva a pokračuje.
Prichádza na vrch pomenovaný Golgota. Na vrchole padá na zem tretíkrát. Vojaci ho zobliekajú a pribíjajú na kríž. Hrubé klince pretínajú väzivo a svaly na rukách a nohách.
Kríž je vztýčený s pevne pripevneným odsúdeným. Po dreve steká krv. Jeden z vojakov mu kopijou prebodáva bok. Syn Boží umiera.
Niekoľko verných ostáva smútiť pod krížom a obloha sa zatiahne. Tieňom kráča Diabol. Soptí a preklína, pretože tak ako bolo napísané, Boží Syn sa obetuje za spasenie hriešnikov a vykúpi ich svojou krvou.
Satanovi to nevyšlo. Premýšľa a spriada plány, ako pripraviť úrodnú pôdu na zasiatie semienka zla. Prechádza sa okolo kríža a nenávistne pozerá na telo mučeníka. Odpľuje si. Po kríži stále steká krv. Diabol nahliadne do budúcnosti a škodoradostne sa usmeje.
Prv než zmizne v šere, umiestni malý papierik na drevo pod zemou.
Pod krížom ostali stáť najvernejší. Aj vojaci už odišli. Nad hlavou Krista je pripevnený nápis I.N.R.I. Dole pod úrovňou zeme je na kríži nalepený papierik a na ňom uvedené: Design and Quality IKEA.
