Lietať sa dá na bársčom, ja by som to zvládla pri troche snahy aj na metle (hovoria moje deti), ale pre mňa má kráľovské postavenie medzi všetkými lietajúcimi strojmi vetroň. Už len preto, že vo chvíli, keď sa odlepíš od rodnej matičky, stávaš sa súčasťou vzduchu a si od neho viac závislý ako len tým, že dýchaš.

Opojená výhľadom zo skál som zachytila zvuk lámajúceho sa dreva a vzápätí zvuk, ktorý vydáva telo, ktoré šúchavým pohybom skĺzava zo skaly zachytávajúc sa o kríky, a následne som počula hlboké výdychy. Husté, zhodnotila som situáciu.

Nedá sa prehliadnuť, ako strašne radi škatuľkujeme, zaraďujeme, vytvárame rôzne typy, stereotypy, všetko si musíme v hlave usporiadať a označiť... Prečo? Psychošovia tvrdia, že buď preto, lebo sme leniví hnúť rozumom a preto si vytvárame mentálne skratky alebo jednoducho nemáme poriadny nadhľad.

Zanedlho vypukne sezóna hubárčenia, tak by som chcela čitateľom DM vysvetliť, o čo v tejto bohumilej činnosti plnej adrenalínu a erotiky ide. Predpokladám, že mnohí majú predstavu rachitického deduška s astmou a s košíčkom prechádzajúceho sa v lesnom poraste hľadajúc pod kríčkami heterotrofné nepohyblivé organizmy zvané huby.

Niekedy ma serie život, inokedy ľudia, našťastie, nezvyknem to kombinovať dohromady. Čo sa týka ľudí, serú ma najviac tí, čo sa nedokážu ani zasmiať, pretože sú nejako zle nastavení na život. Obvykle sú to takí, čo o poriadnom plnokrvnom živote plnom bojových cvičení len čítali alebo počuli a mňa už nebaví im vysvetľovať ako veteránovi z Vietnamu, o čom to je.

Ležala som na lehátku, mala všetko v p*či a kým mi masérka preberala rukami po chrbte ako na fujare, zaspala som. Bránila som sa spánku, lebo sa rada rozprávam s jej inteligentnými nohami v bielej ortopedickej obuvi.

Treska... (ešte som ani nezačala písať a už slintám ako pes s maniodepresiou) je medzi mojimi obľúbenými jedlami spolu s foie gras a segediňákom v topke. Má zvláštne postavenie už aj z toho dôvodu, že sa k nej viaže množstvo príhodičiek z môjho života.Prvýkrát som jej existenciu zaregistrovala v školskom bufete na strednej.

Odporné letné horúčavy spôsobili zlú koordináciu mojich pohybov pri zúfalej manipulácii so žalúziami. Ostala mi v ruke šnúra. Obesiť sa na nej? Zavolať opravára?Dotrepal sa spotený chlap, na čele koža naskladaná do žalúzií. Živé logo?„Som nešťastný,“ povedal mi po tom, ako opravil žalúzie a vypil kávu.

Ako som už spomínala, máme psa. Napriek tomu, že pes je to posledné, čo som si vedela predstaviť v našej domácnosti. Akváriové rybičky, hlodavce v klietke, mravce na kuchynskej linke, v lete komáre a muchy a to prosím všade, ale psa?!