Zanedlho vypukne sezóna hubárčenia, tak by som chcela čitateľom DM vysvetliť, o čo v tejto bohumilej činnosti plnej adrenalínu a erotiky ide. Predpokladám, že mnohí majú predstavu rachitického deduška s astmou a s košíčkom prechádzajúceho sa v lesnom poraste hľadajúc pod kríčkami heterotrofné nepohyblivé organizmy zvané huby.  Trt baraní, vážení.

Jasné, že po lesoch behajú aj dôchodcovia, ale aby bolo jasné, s nimi som v poho, lebo keď sa zadrbávajú v lesoch, nezavadzajú v reťazci v čase nákupnej špičky. Svieži vzduch im prospieva a sem-tam sú aj užitoční. Minule mi jeden starešina poradil, aby som huby oblizovala a ak sú horké, nebrať. Pomyslela som si čosi znepokojujúce o jeho duševnom zdraví a lízanie som si nechala do iného časopriestoru. Raz som však dovliekla domov košík hríbov smrekových, celý večer ich čistila a dusila a namiesto toho, aby som ohúrila rodinu, vykrúcalo im papule. Horký podhríb žlčový, platí tu nomen omen, zdvihne žlč každému. Možno to bol len jeden dvojník v košíku, ale zničil mi celý pokrm. Odvtedy huby  oblizujem.

Okrem horeuvedenej sorty hubárov sú tu ďalšie sorty, napríklad miestni. V každom lese pri dedine nájdete tmoliť sa domáceho a takmer vždy je to chlap. Uvažujem o tom, že dedinské žienky domáce asi varia a keďže muži neholdujú zábavke byť gurmánom, gourmetom alebo tzv. foodiem (zdroj názvov: Nemešov Howto: Ako sa stať expertom na jedlo), lebo tuná sa chlapi nestarajú o hrnce, potrebujú sa porádne nafutrovať a makať, tak v čase varenia enem zavadzajú. Gazdiné im za to vyhubujú a pošlú na huby. Spoznať ich môžete podľa toho, že kým vy maskujete v dizajnovom košíčku ničotu aranžovaním ihličia, konárikov a na vrch položíte dva úbohé dubáčiky, oni vlečú staré plátené tašky napchaté dubákmi.

Rodiny s deťmi detegujete už z diaľky. Obvykle je ich pohyb v lese sprevádzaný vykrikovaním po potomkoch v snahe lokalizovať sa a nestratiť. Menšie sa roztomilo tmolia po machu, keďže hubárčenie je miernejšia forma chôdze a tak majú čas hľadať trpaslíkov, Karcoolky a vlkov a tínedžerská forma má otrávené ksichty. Ukrutne sa teším, že do ich mizerného života pribudla aplikácia Pokemón GO, čo im zvýšilo atraktivitu lesa a kým rodičia hádžu do košíka huby, oni zanietene hľadajú virtuálne hovadiny. Sem-tam sa objavia aj veselé partie bez detí, po ktorých ostávajú plechovky od piva, krabičky cigariet a rozkopané huby, ktoré nie sú jedlé a preto nemajú právo žiť. Aj ich poznáte podľa výkrikov, ťažkej chôdze a debilného výrazu, keď sa nebodaj s nimi stretnete pri nálezisku, keďže majú pocit že ide o hubárske hunger games.

No a potom sú tu odborníci. S jedným takým občas zbehnem do lesa na huby, ale aj v čase hubárskeho Klondajku donesiem domov poloprázdny košík. Prefrčíme popri autách husto nastavaných na kraji sľubne vyzerajúceho hubami voňajúceho lesíka s poznámkou, že my sa k tým paštekárom, ktorí zberajú podradné suchohríby, nepridáme, lebo my sme vyšší level. Parkujeme pri kraji ľudoprázdneho lesa a do košíka si kladieme zopár čudných húb zriedkavo sa vyskytujúcich v lese. Doma sú z nich všetci vydesení, odrazu sme vzorná katolícka rodina a pred jedlom sa modlíme.  Vďaka odborníkovi však viem, že taký lievik trubkovitý, tmavá, hojne sa vyskytujúca huba, je nezameniteľná a v octovom náleve delikatesa. Alebo muchotrávka červenkastá, ktorú kvôli mojej precitlivelosti na paralyzujúce nuansy v hubárskom názvosloví, voláme ľudovo „masák“, je ako minútka na hrianke neskutočnou lahôdkou. Judášove ucho v ostrokyslej polievke je nielen mňamka, ale aj elixír zdravia. Huby sú jednoducho u mňa topka v kulinárskych vychytávkach.

Rada chodím na huby aj s kamarátom filozofom. Les označuje ako boží chrám a rozjíma nad zmyslom existencie pri každom spráchnivenom pni. Opovrhuje sezónnymi hubármi, ktorý vyrážajú do lesa, len keď majú overené, že fakt rastú a vyrátajú si pri každom zbere húb, či množstvo zodpovedá cenovo pohonným hmotám, aby neboli stratoví a strácajú pritom zmysel hľadania húb. Kto sa neuspokojí s málom, nezaslúži si viac, celkom ako v živote. A tak chodíme po lese s prázdnymi košmi, meditujeme a slúžime  nenažrancom ekonomicky podkutým zberačom ako príklad neúspešných chudákov. 

No a ešte k tej erotike. Vedci objavili na starých lávových tokoch na Hawaii voľajakú oranžovú hubu z rodu Dictyophora vyzerajúcu ako tamten onen, ktorá vyvolá u žien okamžitý orgazmus. Šikovný marketingový ťah podporujúci turizmus. Prachaté neukojené a kariérou posadnuté feministky majú svoju destináciu na letnú dovolenku. Link pre dámy neprikladám, vygúglia si to samé. My ostatné bez veľkých finančných prostriedkov môžeme chodiť po našej malebnej prírode, kde sa možno niektoré plodnice kozáka smrekového podobajú na tamten onen, ale môžete ho šnupať koľko chcete, maximálne vás tak prepadne hlad, ale však v polievke alebo praženici je kozák famózny.

Je jedno, prečo sa trmácate lesom, hlavne neplašte lesnú zver. Je to na háklivá, nemá ako zavolať na linku záchrany, ani nebude protestovať pred parlamentom. Skúste držať hubu a krok, prípadne neste si ticho huby a ozvite sa len vtedy, keď zbadáte medveďa. Vtedy môžete aj bežať, je veľmi výhodné bežať rýchlejšie ako váš spoločník...