Keď prišiel šéf z dovče, nehovoril o ničom inom ako o opiciach v rakúskom parku pri Villachu. Majú tam drevený hlavolam, ktorý dali japonským makakom riešiť a výsledkom má byť jablko, ktoré vypadne po správnom točení častí dreveného bludiska, kde sa táto maškrta ukrýva.

Predstav si, že sedíš doma sama (chlapi, v prípade apelovania na genderovú rovnosť si svoju verziu vytvorte svojpomocne), vlasy naložené v oleji a ksicht v octe, vo vyťahanom tričku s metalovou skupinou, ktorá to už dávno zabalila.

"Ding ding!"„Kto tam?“„Nesiem pizzu.“„To sa mi hodí. Som ukrutne hladná.“„Akú pizzu máš rada?“„Hocijakú štipľavú. Chilli, hlavne veľa chilli.“Nasledoval obrázok šťavnatej chilli papričky od neho a komentár – aj ja mám rád pikantnosti.

Bettina Clausenová si opiera ruku o obraz svojej matky. Ruka veľmi zvláštnym neprirodzeným spôsobom vytvára spojenie medzi živou bytosťou a maľbou. Prsty pravej ruky sú vystreté, ako keby chceli gestom prudkosti a sily demonštrovať proti telu prinútenému reagovať na nezvyčajnosť situácie.

Nikdy som nemala rada psiská. Ani tých s koriandrom a klíčkami na vietnamský spôsob, ani tých serúcich na chodník na sídliskový spôsob. Bola som presvedčená, že každý pes má len dva životné ciele – ako vyhrať boj s mačkami a ako ma uhryznúť. Netušila som, že raz skončím tak, že budem venčiť psa v pyžame.

Dotyk mužskej dlane na koži je ako dážď. Skĺzne po povrchu, zanecháva mokrú stopu. Netečie s časom a nie je ani jeho súčasťou, inak by žena nezabudla, že ho uplynulo tak veľa alebo tak málo... Záleží od búrkového mraku. Na tom, ako dokáže blýskať a zasiahnuť určité miesto. Niekedy ženu nezachráni pred mužom ani bleskozvod.

Piatok trinásteho Robím, čo môžem, ale trinástka a piatok je strašidlo, ktoré spôsobí erupciu trapasov bez toho, aby som sa o to výrazne pričinila. Proste to tak príde. Vojdem do kúpeľne, dlho sa sprchujem horúcou vodou, aby som zo seba zmyla prach ciest a smútok za domovom.

 (divadelná hra pivničného charakteru bez hviezdneho obsadenia)                                            &n

Cuky a Luky sú fenoménom doby, odrážajú realitu a plytkosť konzumného života. Tak toto som si prečítala v upútavkách a tešila som sa, že konečne po dlhodobej traume po filme o päťdesiatich odtieňoch siniek následkom nevydarených S-M techník, uvidím slovenský film s odrazom plytkosti. Dobre som sa tešila.