Dlho som si pod pojmom srdce predstavovala žolíkové karty, symbol v esemeskách, kuracie srdcia na smotane, mňam, a tam som aj skončila.

Nadránom ma zobudil susedov kohút. Zle ho natiahol, lebo kikiríkal ešte pred svitaním. Otočila som riťku na druhú stranu a chcela som spať ďalej, keď cez otvorené okno doľahli ku mne podozrivé zvuky z balkóna susedov. Sex takto skoro ráno?! Možno preto, že slnko vybehne skoro na obzor a otvára nové obzory nevšedným zážitkom. Poďme sa teda motivovať na sex na čerstvom lufte.

Z nejasného dôvodu a jasného pohľadu na svet som spísala varovné príznaky pre slobodných dailymužov, ktorí popíjajú rannú kávu v rozhádzanej posteli s vôňou ženského tela, kým ženatí kámoši ju úchytkom chlípu v rozhádanej domácnosti s fúriou a neboráci ani len netu

Sobota poobede, slnečno. Zasadila som kvety do záhradky, poupratovala chalupu a na mužovu otázku, či mu pôjdem robiť parťáka, keďže nezohnal kámošov na pivný festival do Stupavy, som reagovala ja hlupaňa ako dobrá manželka kladne.

Keď prišiel šéf z dovče, nehovoril o ničom inom ako o opiciach v rakúskom parku pri Villachu. Majú tam drevený hlavolam, ktorý dali japonským makakom riešiť a výsledkom má byť jablko, ktoré vypadne po správnom točení častí dreveného bludiska, kde sa táto maškrta ukrýva.

Predstav si, že sedíš doma sama (chlapi, v prípade apelovania na genderovú rovnosť si svoju verziu vytvorte svojpomocne), vlasy naložené v oleji a ksicht v octe, vo vyťahanom tričku s metalovou skupinou, ktorá to už dávno zabalila.

"Ding ding!"„Kto tam?“„Nesiem pizzu.“„To sa mi hodí. Som ukrutne hladná.“„Akú pizzu máš rada?“„Hocijakú štipľavú. Chilli, hlavne veľa chilli.“Nasledoval obrázok šťavnatej chilli papričky od neho a komentár – aj ja mám rád pikantnosti.

Bettina Clausenová si opiera ruku o obraz svojej matky. Ruka veľmi zvláštnym neprirodzeným spôsobom vytvára spojenie medzi živou bytosťou a maľbou. Prsty pravej ruky sú vystreté, ako keby chceli gestom prudkosti a sily demonštrovať proti telu prinútenému reagovať na nezvyčajnosť situácie.

Nikdy som nemala rada psiská. Ani tých s koriandrom a klíčkami na vietnamský spôsob, ani tých serúcich na chodník na sídliskový spôsob. Bola som presvedčená, že každý pes má len dva životné ciele – ako vyhrať boj s mačkami a ako ma uhryznúť. Netušila som, že raz skončím tak, že budem venčiť psa v pyžame.