Ležala som na lehátku, mala všetko v p*či a kým mi masérka preberala rukami po chrbte ako na fujare, zaspala som. Bránila som sa spánku, lebo sa rada rozprávam s jej inteligentnými nohami v bielej ortopedickej obuvi. Keď sa ma pýtala na pokazené rodinné auto, predstavila som si dovolenku, do termínu ktorej má byť opravené, po nej prišla predstava vody, pláže, plavčíkov a tak som na odpoveď, čo povedali v servise, reagovala:
„A tie plavočky, čo majú...“
„V servise chodia v plavkách? To tam musí byť riadny hic!“ čudovala sa Elen.
Tak to nebolo, prosím, od môjho mozgu fér. Celý deň som myslela na to, ako prispejem k znižovaniu plastového odpadu vo svete. Trápila ma uhynutá veľryba, ktorej našli v bruchu osem kíl plastových tašiek a priateľské bieluhy, ktoré počas rozhovorov medzi sebou neustále nadávajú na plasty, ktoré ich likvidujú. Keďže plastové vatové tyčinky sú po slamkách ďalší významný faktor skazy, chystala som sa nahradiť ich malíčkom. Lekári aj tak tvrdia, že plastové tyčinky sú zodpovedné za perforáciu ušných bubienkov a do ucha nepatrí nič menšie ako malíček. Vymyslela som aj pár hesiel ako „Záchrana sveta je môj koníček, do uší miesto plastu malíček!“ alebo „Pláva si bieluha na mori, už jej z plastu magorí!“ alebo úplná pecka z mojej tvorby: „Na nohách v plaste pleseň rastie, pri plastoch v rybách som na pochybách“. A odrazu vyblafnem čosi o plavčíkoch?! Zas ma budú podaktorí v diskusii ohovárať, že nielen píšem, ale aj myslím len na sexuálne záležitosti. Ono ma to tak neserie, lebo však sú to pekné záležitosti a ostatní myslia na ďaleko sprostejšie veci, keďže bolo vedecky dokázané, že dve tretiny ľudí aspoň raz v živote rozprávalo zo spánku a väčšinou to boli sprosté nadávky. Skôr ma prekvapuje, že celý deň ukrutne myslím na záchranu sveta a skončím pri plavčíkoch, aj keď to sú vlastne tiež záchranári, všakže.
„Nič si z toho nerob. Minule mi tu zaspala detská lekárka a chválila mi ružový sveter, čo som mala oblečený,“ upokojovala ma Elen.
„Ty nosíš ružový svetrík?“ šokovaná som sa spýtala. Vždy ju vidím v bielom tričku.
„Nie a ani taký nemám. Ale chválila mi ho.“
Zisťovala som, čo vykrikujú zo sna masírovaní spiaci muži, ale tí vraj obvykle len vzdychajú. Hajzli prefíkaní, určite vzdychajú pri predstavách, pri ktorých by sa ružový svetrík červenal, ale jasné, uhrajú to väčšinou na desivé nočné mory. Rozprávanie zo sna býva často výsledkom našich, často aj viacerých zážitkov súčasne, tvrdia vedci. Snívať o peknej masérke a súčasne si nechtiac dosnívať aj manželku, tak to by tie nočné mory možno aj vysvetľovalo.
Niektorí ľudia rozprávajú zo sna zaujímavejšie veci ako za bdelého stavu. Účet priateľky muža, ktorý vraj dáva zo sna parádne hlášky ako trebárs žiada tučniaky, aby mu vrátili jeho palacinky alebo odmieta sex s majonézou, má na Twitteri niekoľkotisícovú sledovanosť. Väčšinou človek nie je schopný povedať viac ako jedno, dve slová, takže jeho rozvinuté vtipné vety sú buď raritou alebo jeho spôsob zabávania frajerky, keď už to v posteli inak nejde. Ale zas musím uznať, že sledovať takéhoto chlapíka mi príde väčšia zábava ako sledovať na Instagrame sexi mamičku Lucku Javorčekovú, lebo jak ju sledujem, tak ju celé dni sledujem, stále je to tá istá nádherná ženská, ani vyrážka na nose, ani celulitída, či zlomený zub, nič vtipné sa na jej tele neobjavuje, tak teda ja nevjem uš. Pobavilo ma len interview s ňou, že za sexi fotky sa netreba hanbiť, ale za povolanie exekútora áno. LOL, exekútori slintajúci pri jej sexi fotkách, hanbite sa!
Vráťme sa však k rozprávaniu zo sna. Ak tak robíme, vypovedá to o nedostatku spánku. Táto čudesná aktivita sa volá somnilokvia. Čo je prekvapivé, väčšina toho, čo človek natára počas spánku, je v gramaticky správnej forme. To naznačuje, že mozog počas spánku pracuje na vysokej úrovni, čiže podobne ako bdelý mozog. Skeny mozgu spáča vykazujú vysokú aktivitu počas snívania. Mozog maká na informáciách prijatých počas dňa, aktivizuje hlasivky a tie začnú kecať bez toho, aby sme to sami chceli. Výsledkom jednej takej štúdie o obsahu rozprávania zo spánku bolo, že častým slovom, ktoré náš snívajúci partner povie, je „nie“. Štúdia nehovorí o tom, ako dôkladne bolo preskúmané, či partneri alebo partnerky, ktorí to v posteli vyslovili, už naozaj spali, takže štúdiu treba brať s veľkou rezervou.
Rozmýšľala som, koho som počula rozprávať zo sna a jediné rozprávanie zo sna som počula od môjho dievčatka počas dní, ktoré strávilo v nemocnici. Obvykle to bolo naliehavé „Mama!“ alebo neisté „Mama?“ Interpunkcia bola nezávislá od jej fyzického stavu, času a počtu sestričiek kmitajúcich okolo jej postele, ale dôležitosť odkazu zo sna prepožičala náhle mojej existencii v nemocničnej izbe veľkú zmysluplnosť. Nebola som schopná odísť domov, a tak mi sestričky ochotne požičali doktorské kožené kresielko, v ktorom som namiesto odchodu domov trávila noci pri jej lôžku. Jej volanie zo sna malo preto kladnú odozvu. Tie zlaté sestričky z Kramárov, konkrétne z kardiocentra, vyberajú asi tematicky. Musia mať srdce. Lebo len vďaka nemu vedeli, že ma dcérka potrebuje aj keď spí a napriek tomu, že som nebola hospitalizovaná s dieťaťom, nechali ma pri ňom počas všetkých ťažkých nocí. Opísať tie noci by bolo na celý príbeh, ktorý by sa stal možno knihou, ale napísať ju by človeka stálo príliš veľa síl.
Na záver som si vybrala pre vás veľmi praktickú radu od National Sleep Foudation. Ak sa vám aj partner alebo partnerka počas spánku k niečomu prizná, neberie sa to ako výplod vedomej mysle a teda neslúži to ako dôkaz v súdnej sieni a to napriek tomu, že aj spravodlivosť väčšinou spí.
