Nedávno sme si pripomenuli 20. výročie vstupu SR so Európskej únie. A ako jedna z výhod členstva v EÚ bolo odprezentované zo strany kanálu Mladí proti fašizmu aj zvýšená ochrana spotrebiteľa. A hoci tento kanál má celkom zaujímavé postrehy, tak s týmto som sa nie úplne stotožnil.
V dnešnej dobe je celkom ťažké byť človekom, ktorý má rád rôzne odnože rockovej a metalovej hudby a vždy mu oči svietia nadšením, keď v ruke zviera lístok na koncert. Týmito riadkami by som chcela poprosiť všetkých mne podobných ľudí – prosím, nebuďte retardovaní!
Prednedávnom som navštívil dedinu, v ktorej som vyrastal. Pod slovom dedina si tu netreba predstaviť malebné chalúpky, ako zo slovenského pasu, učupené na úpätí hôr v tieni mohutných lesov, ale úplne každodennú stredne veľkú obec v blízkosti malého ospalého okresného mestečka, akých sú na Slovensku tucty.
Na utajenom stretnutí so seňorom Otrasom odznelo z mojich úst, že mám rozpísaný článok. V čase rozhovoru to bol však jeden smutný odstavec. A odvtedy ma strašil v snoch. Nie článok, avšak seňor Otras. Vídaval som jeho prísnu tvár a v nej otázku. Už si napísal článok? Tak je tu.
Istotne mnohí z vás vedia o relácii, ked taká obstarožná pani chodí po cudzích chalupách, varí tam všelijaké pochutiny a nakoniec vedie s domácimi magnátmi realitného charakteru inšpiratívne rozhovory.
Nevrešti III.! Krycie meno Starý cap.
Nevrešti II.! Ako som vstúpil do Gardy. Po úspešnom absolvovaní prijímača a zložení prísahy som konečne zmenil svoj doterajší úbohý život modroknižiaka absolventa a slávnostne som vstúpil do Gardy. Ako presne to bolo?
Hovorí sa, že ak chceš vidieť peknú ženu, choď do Francúzska, ak pekného muža, choď do Talianska. No, je to asi také pravdivé tvrdenie ako moje paušalizovanie o výchove dietok na vybranom štátnom území.
Milujem súčasnú dobu. Vďaka vymoženostiam techniky je dostupné takmer všetko! Od tohto až po toto.
