Presunuli sme sa na parkovisko, 15 minút uplynulo a taxi nikde. Ok, asi boli zápchy alebo čo, dáme mu ešte 10 minút. Stále nič.
Šiel som teda k budove aeroklubu, že sa popýtam miestnych. Stála tam skupinka a bavili sa, keď som sa priblížil, jeden z nich sa oddelil a pýta sa, či to ja som si volal taxi. Vysvitlo, že tam na nás čakal už cez 10 minút, akurát že zaparkoval pri aeroklube a nie na hlavnom letištnom parkovisku...
Po ceste som napísal ETA kamarátovi. Dohodli sme sa na záchytnom parkovisku, ale že hneď ako prídeme musí on odísť. Okrem detí mu už chorľavela aj pani manželka a potreboval jej ísť pomôcť.
Taxík nás vyhodil okolo 11:50 na nesprávnom záchytnom parkovisku. Po chvíli blúdenia sme sa zvítali s kamarátom, predstavil som mu priateľku, posťažovali sme sa na kliatbu (ani zmena typu mašiny z DA-40 na DA-20 evidentne nepomohla), odovzdal nám balíček s “leopardom”, rozlúčil sa a šiel domov. Priateľka si totiž pár mesiacov predtým objednávala tanečný leotard z USA, ale na SK nedoručovali, takže sme to dali poslať tomuto kamarátovi do CZ. A my sme utekali, aby sme stihli prehliadku zámku. Nakoniec sme ešte asi 5 minút čakali.
Zámok bol pekný, prehliadka stála za to, fotiť sa v interiéri nedalo.
Keďže sme sa oneskorili, na výpečky čas nezostal. Kým sme čakali na taxi naspäť, priateľka si všimla zaujímavý plagát.
Pripomenulo jej to situáciu spred pár rokov, keď robili v dobových kostýmoch na historickej akcii lukostrelecký kútik. Išiel okolo mladý otecko so synčekom, ten videl divne oblečených ľudí a zakričal: "Pozri ocko, kozmonauti!"
Na letisko sme dorazili bez problémov, prichystali mašinu na štart. Teraz pre zmenu začalo blbnúť rádio. Na mojich slúchadlách nebolo počuť pri vysielaní mikrofón (ale na intercom fungoval). Vymenil som ich za priateľkine, tam pre zmenu fungovalo iba ľavé slúchadlo. Cestou tam bolo všetko v poriadku ...
Bez ďalších incidentov sme odštartovali. Niekde okolo Brna som si všimol, že priateľka zaspala. Zobudila sa až po preletení hraníc.
Priateľku som vyložil v Bolerázi, tam po ňu prišli autom. Ja som pokračoval na Štefánika. Medzipristátie v Bolerázi mi navyše ušetrilo asi 10 eur na pristávacích poplatkoch na Štefániku. Pre medzinárodné lety platí dvojnásobná sadzba, ale mňa už brali ako domáci let. A keďže som tade musel ísť tak či tak, neplatil som nič navyše za extra letové minúty oproti priamemu letu.
Dohodnutý termín 16:00 som tesne nestihol, pristál som 16:09, ale presne na deadline 16:15 som mašinu odovzdal ďalšiemu záujemcovi. Musel ešte tankovať, ale našťastie stíhal.
Takže ani na štvrtý pokus nemôžem povedať, že by kliatba státního zámku Konopiště bola prelomená. Síce sme sa tam dostali, ale nič nevyšlo podľa plánu, skoro sme havarovali a s kamarátom sme mali ledva 5 minút. Jediné pozitívum bol asi iba inšpektor kontrabandu.
Ako bonus, tento let bol doteraz môj predposledný. V novembri 2020 som spravil ešte jeden let, primárne otočiť 3 pristátia aby som si predĺžil možnosť voziť pasažierov o ďalších 90 dní. Žiadne ďalšie lety sa nakoniec nekonali.
Pustili sme sa do stavby domu, vybavovačky zožrali voľný čas, hypotéka a zariaďovanie zas voľné financie.
Keď sa blížil termín na obnovu triednej kvalifikácie SEP(L) (= Single Engine Piston (Land), tj. jednomotorové piestové lietadlá pristávajúce na zemi a nie na vode; kvalifikácia platí 2 roky), zistil som, že nespĺňam kritériá na administratívne predĺženie. Na to musí mať pilot odlietaných aspoň 12h za posledný rok a aspoň 1h z toho musí byť s inštruktorom. Ja som mal nalietaných celých 0h. Takže by som musel ísť na skúšobný let s examinátorom a na to peniaze ani čas neboli. SEP(L) mi teda vypršal, taktiež uplynul aj čas, kedy sa to dalo predĺžiť iba jednoduchým letom s examinátorom. Teraz ma čaká obnovovací výcvik, preskúšanie, aj let s examinátorom. Skoro ako keby som celý výcvik robil odznova, akurát skúšky na protileteckom úrade nebudem musieť písať znova. Snáď.
Inflácia sa postarala aj o ďalší odklad, takže uvidíme, kedy sa k lietaniu budem môcť vrátiť.
Potom snáď finálne zlomíme kliatbu a dočkáme sa aj výpečkov...
