Nasadli sme, zapásali, dokončili preflight, naštartovali. Veža nám aktivovala letový plán a mohli sme letieť. Let nebol ničím pozoruhodný, až kým sme sa nedostali do ATZ LKBE.
ATZ = Aerodrome Traffic Zone - letisková zóna menšieho letiska. U nás zvyčajne kruh s polomerom 3 námorné míle (cca. 5.5km) okolo letiska, do výšky 4000 stôp nadmorskej výšky (cca. 1200m). Väčšie letiská zvyknú mať CTR – control zone, ktoré je na rozdiel od ATZ riadené a na vstup sa vyžaduje povolenie od riadiaceho.

LKBE = ICAO kód letiska Benešov

Bola tam podozrivo hustá premávka, na frekvencii bolo aspoň 6-7 aktívnych lietadiel. Predsa len, bol víkend, leto a pekné počasie. Keď sa konečne vyskytla medzera vo vysielaní, zahlásil som sa.

“Bene rádio, Oscar Mike Kilo Alpha Tango, dobrý deň. Momentálne na severovýchodnom okraji ATZ, 4000 stôp, pokračujeme nad Konopiště na krátku miestnu činnosť.”

Bene rádio je volací znak letiskovej frekvencie. Benešov je skrátené, rádio označuje typ riadenia na letisku - "veža" je oficiálne riadenie zamestnancom letových služieb, "rádio" je oficiálne riadenie zamestnancom letiska/aeroklubu, "prevádzka" nemá žiadne oficiálne riadenie a buď sa piloti dohadujú sami medzi sebou, alebo im pomáha niekto na zemi s vysielačkou

Námietky neboli žiadne, teta riadiaca potvrdila, že o nás vie, a ďalej sa venovala zvládaniu prevádzky na okruhu.

 

Preleteli sme teda severným okrajom ATZ až nad zámok Konopiště, pokochali sa výhľadom počas dvoch ostrých 360tok, priateľka čo-to pofotila a bolo načim uvažovať o pristátí.

“Bene rádio, Oscar Alpha Tango, Konopiště, 4000 stôp, miestna činnosť dokončená, pokračujem k letisku a zaradím sa po vetre pravého okruhu dráhy 24 na pristátie.”

“Oscar Alpha Tango, Bene rádio, rozumím, pořadí čtyři.”

Keď je jasné, že pri volacej značke nemôže dôjsť k zámene, zvykne sa skracovať na prvé písmeno a posledné dve - Om-kAT

Po chvíli som rozpoznal všetky tri stroje na okruhu pred sebou. Jeden bol už tesne pred finále a dvaja so slušným rozostupom po vetre.

Štandardný letiskový okruh má tvar obdĺžnika so zaoblenými rohmi. Jedna z dlhých strán prebieha osou dráhy, časť za dráhou v smere vzletu a pristátia sa volá "po vzlete"/departure. "Po prvej zatáčke" [sic] je to crosswind, stred tej druhej dlhej strany sa nazýva "po vetre"/downwind, potom je "tretia okruhová zatáčka"/base leg a tesne pred pristátim je "finále"/final. Pravý okruh sa točí do prava, t.j. v smere hodinových ručičiek, ľavý naopak

Zaradil som sa teda s bezpečným odstupom za číslo 3 (ktoré sa veľmi rýchlo zmenilo na 2, keďže prvý už pristál) a vykonal úkony "po vetre" - brzdy, pásy,  palivo.
Prešľapnúť brzdy, či cítiť hydraulický tlak (a prípadne zastaviť otáčanie kolies na voľnobehu), uistiť sa či majú všetci zapnuté pásy a preveriť stav paliva.
Zakrátko číslo 1 točil na finále, my sme stále pokračovali po vetre. Číslo 2 by už tiež malo točiť, ale nedalo sa, tak predlžoval. Medzitým sa do okruhu zaradili ďalšie dve lietadlá, za nás.

Už sme upgradli na číslo 2 a ten pred nami konečne zahlásil dlhé finále. My sme ešte nemohli bezpečne točiť base leg, takže ešte trochu sme si to predĺžili. Točiť sme začali, keď číslo 1 konečne zahlásil finále. Hneď ako pristál som preventívne ohlásil dlhé finále aj ja, nech o mne vedia.

“Bene rádio, rozumím, pokračujte.”

Postupne sme klesali a spomaľovali, začal som robiť úkony pred pristátím: zapnúť pomocnú palivovú pumpu (aby neklesol tlak paliva), vyhrievanie karburátora (proti zamŕzaniu atomizovanej zmesi), kontrola rýchlosti, klapky, chystal som sa ohlásiť finále.

Zrazu sa na frekvencii ozvalo: “Bene rádio, Oscar Kilo Bravo Lima Bravo, finále dva čtyři, touch and go.”
Shit shit shit, veď my sme predsa na finále 24, kde ten pako je? Hneď som ho zbadal, asi tak 20m nad nami a 50 pred.

“Oscar Kilo Bravo Lima Bravo, tu Oscar Mike Kilo Alpha Tango, sme na finále 24, tesne pod vami a za vami!”
Našťastie zareagoval pohotovo: “Oscar Lima Bravo, going around.”

Ešte šťastie, že katana je dolnoplošník - v takej Cessne by som ho nevidel a ktovie ako by to dopadlo.

Predbiehač pridal a nastúpal, my sme od riadiacej dostali povolenie na pristátie a bez ďalších incidentov sme aj pristáli. 

Samozrejme, po pristátí som zistil, ze gopro sa vybila asi 15 minút pred Benešovom, takže z akcie záznam nemám. Zato mám hodinu a čosi nezáživného letu.

Ďalej na pláne: napísať kamarátovi, že sme dorazili, natankovať, odparkovať mašinu, zavolať taxík ...

Odstavil som teda mašinu bokom a jal sa hľadať dakoho zodpovedného. Obďaleč som si všimol mladú tetu s vysielačkou, to bude asi riadiaca a tá ma aspoň nasmeruje, ak nič iné. Najprv sa mi ospravedlnila za toho blba, akoby to bola jej vina, že nesleduje okruh a predbieha sa. Potom sa posťažovala, že majú strašné fofry, lietadiel je veľa. A viete, som tu nová, dnes som prvý deň v novej práci ...

Nakoniec ma nasmerovala do kanclu pod vežou, kde som zaplatil poplatok za pristátie, vyfasoval palivovú kartu a inštrukcie na tankovanie.

Vtedy som si všimol, že som zabudol zapnúť dátový roaming a že kamarát mi písal. Už je na mieste a my meškáme.

Natankoval som plnú, 49.45l MOGASu (čítaj natural 95) za 1508 CZK = 58.82 EUR ≈ 3315 PHP.

Napapanú katanu som odtiahol na odstavnú plochu, zabrzdil, zašpalkoval a zamkol. Keďže bolo počasie dobré a nezdržíme sa dlho, nebolo nutné uväzovať.

Zavolal som taxík, vraj príde do 15 minút a pozná to tam, takže nás počká na parkovisku.

Zrazu prišla inšpekcia, miestny maskot nás prišiel skontrolovať, či náhodou nepašujeme nejaký kontraband. Akákoľvek šunka, mäso či granule sa okamžite zabavujú.

Na(ne)šťastie sme nemali nič, tak sme ho aspoň skúsili podplatiť škrabkaním.